Cestovanie

Messenia je najzápadnejší z troch južných výbežkov Peloponézu. Pozdĺž celej cesty na juh od Kalamaty sa tiahnu piesočné pláže, stred poloostrova vypĺňajú hory s malými dedinami. Turistický ruch sa sústreďuje okolo silnej anglickej komunity, ktorá tu vlastní malé hotelíky, penzióny alebo prenajímajú domčeky pri pobreží vsadené do záhrad a olivových sadov. Veľké hotelové komplexy tu nečakajte a aj preto na plážach stretnete najmä domácich Grékov. Hlavným mestom oblasti je Kalamata.
Kalamata je v prvom rade moderné, rušné mesto. Nemá nijak oslnivú históriu. Nad mestom stojí hrad, ktorý postavil francký rod Villehardouin /1210-1278/, neskôr dobudovali Turci a Benátčania. Mesto už v časoch Tureckej okupácie prosperovalo najmä vývozom olív a fíg. Po oslobodení od Turkov sa stalo jedným z najdôležitejších prístavov v stredomorí. O obchodnom význame svedčí aj to, že má druhú najstaršiu obchodnú komoru v stredomorí. Po druhej svetovej vojne boli priority gréckej vlády nasmerované do iných oblastí a tým upadol obchodný význam mesta. Veľký zásah prišiel 13.septembra 1986, keď mesto spustošilo silné zemetrasenie. Mesto bolo obnovené a dnes je druhým najväčším na Peloponéze. V súčasnosti je Kalamata známa najmä pestovaním olív. Pestuje sa tu odroda Koroneiki, ktorá patrí k najlepším na svete a vyrábajú sa z nej kvalitné olivové oleje.
Koroni
Mesto leží na najjužnejšom bode Messenského poloostrova, postavené na úbočí skaly a to robí z neho jedno z najkrajších miest v Grécku. Nad mestom stojí Benátska pevnosť /1206/, ktorá ale už stratila svoj vojenský charakter. Vo vnútri je postavený ženský kláštor Timiou Prodromou položený do nádherných záhrad plných kvetov a ovocných stromov. Pri návšteve vám mníšky radi ukážu svoj kláštor. Mesto si zachovalo vidiecky charakter, žije pokojným životom. Pri príjazde treba auto odparkovať na začiatku mesta, v lete sa dá parkovať aj v objekte školy. Nočný život ožíva na promenáde pri mori plnej taverien a kaviarní.
Methoni
Ďaľšie malebné mestečko na juhu Messenského poloostrova. Dominantou mesta je impozantná Benátska pevnosť z 12.storočia. Mesto sa vďaka svojej polohe stalo významným obchodným centrom. Bolo dôležitým miestom medzi Benátkami a svätou zemou, kde sa zastavil každý cestovateľ alebo pútnik. Počas tureckej nadvlády mesto prišlo o svoj obchodný význam a jediné, s čím sa tu obchodovalo, boli otroci. Keď navštívite mesto, nezabudnite si prezrieť pevnosť. Vstup je cez hlavnú bránu /zadarmo/, vo vnútri sú zvyšky katedrály a obytných domov. Južnou bránou sa cez kamennú hrádzu dostanete na opevnený ostrov Bourtzi s malou pevnosťou. V súčasnosti sa aj napriek mnohým zemetraseniam /posledné v roku 2008/ mesto rozvíja. Nakoľko je z obidvoch strán obklopené dlhými piesočnými plážami, prebieha tu veľká výstavba letných domov na prenájom.
Pylos
Súčasné mesto má jedno z najatraktívnejších pobreží v Grécku. Samotné mesto nie je veľké, domy v koloniálnom štýle sú postavené okolo hlavného námestia a prístavu. Námestie plné kaviarní obklopujú obrovské stromy, stojí tu aj pamätník víťazných admirálov Codringtona, de Rignyho a von Heydena, ktorí viedli loďstvo v bitke o Navarino.
V prístave sa môžete najesť v mnohých rybích tavernách. História mesta siaha do dávnych dôb, spomína ho Homér a neďaleko sa nachádzajú zvyšky ríše kráľa Nestora. V roku 1939 tam archeológovia objavili Mycenaensky palác známy ako Nestorov. Mesto leží medzi dvoma pevnosťami. Asi 6 km severne stojí stará Francká pevnosť Paliokastro z roku 1278. V roku 1573 Turci vybudovali pevnosť Neokastro v severozápadnej časti mesta s cielom kontrolovať južný vstup do zálivu Navarino, ktorý je najväčším prírodným prístavom na Peloponéze. Pylos vstúpil do histórie námornou bitkou pri Navarine 20.októbra 1827, keď spojené flotily Anglicka, Ruska a Francúzska porazili Turecko-Egyptskú flotilu. Bitka bola rozhodujúca pre nezávislosť Grécka v roku 1832. Pri návšteve mesta nezabudnite navštíviť pevnosť Neokastro, kde sa môžete poprechádzať po hradbách dlhých 1,5 km a pokochať sa nádherným výhľadom na Pylos a záliv Navarino. V lete sa dá dostať loďou na ostrov Sfaktíria, kde nájdete hroby vojakov z Navarinskej bitky a v mori vraky potopených tureckých lodí. Asi 6 km severne od Pylosu začína malý raj v Stredozemnom mori. Pod starým hradom /Paliokastro/ sa nachádza jedna z najkrajších pláži v stredomorí Voidokilia. Lagúna za plážou je významným miestom bohatým na flóru a faunu. Žije tu mnoho druhov vtákov, morské korytnačky a malá populácia chameleónov, jediná svojho druhu v Európe.

Návšteva Messenského poloostrova vo vás zanechá úžasný pocit a neradi budete odtiaľto odchádzať. Krásna krajina, príroda, história, dlhé piesočné pláže, pomalý spôsob života, príjemní a priateľskí ľudia, výborné jedlo sú balzamom na náš uponáhľaný spôsob života. Na záver dva typické recepty z tejto oblasti.
Kura s balzamikovým octom a syrom Feta
potrebujeme - kuracie prsia, balzamikový ocot, čierne korenie, kokteilové paradajky, olivy, nadrobno nakrájaný syr Feta /môže byť aj iný balkánsky syr/, bazalka, soľ
príprava - kuracie prsia osolíme a posypeme čiernym korením, do panvice dáme olej a kuracie prsia opečieme z obidvoch strán 6-7 minút. Kým opekáme kuracie prsia v miske zmiešame paradajky, olivy a balzamikový ocot. Kura vyberieme z panvice, dáme do tepla, a na panvici narýchlo opečieme paradajovú zmes 1-2 minúty, kým paradajky nezmäknú, pridáme na kura, posypeme syrom a bazalkou.

Kura so syrom Feta
potrebujeme - kuracie prsia, cestovinovú ryžu, soľ, korenie, olivy, jemne nasekané koktejové paradajky, nasekanú petržlenovú vňať, rozdrobený syr Feta, bazalku, oregano, červené víno
príprava - cestovinovú ryžu uvaríme podľa návodu. Zmiešame olivy, nasekané paradajky, oregano, syr. Kuracie prsia osolíme, okoreníme a opečieme z obidvoch strán asi 6 minút, vyberieme z panvice a udržiavame v teple, do výpeku na panvici vlejeme víno a necháme prejsť varom, aby sa odparil alkohol a nalejeme na kura, navrch dáme zmes zeleniny so syrom a posypeme petržlenovou vňaťou. Podávame s cestovinovou ryžou.
Dobrú chuť !