Cestovanie

ABBAYE DE SÉNANQUE
Čisté a harmonické linky z neho robia jeden z klenotov románskeho umenia. Postavený bol v roku 1148 a dodnes je príkladom architektúry cisterciánov. Postavili na dne údolia pri historickom meste Gordes. Stále ho obývajú mnísi cisterciánskeho rádu.
Niečo z histórie.
Kláštor bol založený v roku 1148 pod záštitou biskupa z Cavaillonu, Ramona Berenguera II. grófa z Provence a cisterciánov z opátstva Ardeche. Od roku 1152 mal kláštor toľko členov, že mohol pôsobiť ako opátstvo. Najväčší rozmach dosiahol v 13. a 14.storočí, keď prevádzkoval 4 mlyny, niekoľko hospodárskych budov a vlastnil veľké majetky v Provence. Počas náboženských vojen bol vyplienený hugenotmi. V období Francúzskej revolúcie bolo opátstvo znárodnené, mnísi vyhnaní a predané súkromnej osobe. V roku 1854 bol odkúpený novým spoločenstvom cisterciánskych mníchov z Nepoškvrneného počatia Panny Márie známych aj pod menom trapisti, ktorí ho vlastnia do dnes.
Abbaye de Sénanque patrí ku klenotom Francúzska. O návštevu je veľký záujem a preto tu platia isté obmedzenia. Keďže je stále funkčný, prehliadka je obmedzená len na určité priestory, aby mnísi neboli vyrušovaní. Prehliadky sú niekoľkokrát denne so sprievodcom, v skupine môže byť max. 50 ľudí. Preto, keď ho chcete navštíviť, je dobré si dopredu rezervovať vstup. Spolu s opátstvami Abbaye Silvacane a Abbaye le Thoronet sú označované ako „ tri sestry z Provence“.

ABBAYE SILVACANE
Cisterciánsky kláštor pri obci La Roque-d´Antheron, je výborným príkladom cisterciánskej architektúry 12.storočia a to jednoduchosť, strohosť a harmónia. Bol založený okolo roku 1144. V roku 1358 bol vyplienený, v roku 1443 rozpustený a mnísi museli odísť. Budovy sa stali majetkom katedrály v Aix-en-Provence. V období 17. a 18.storočia budovy chátrali. Počas Francúzskej revolúcie bol znárodnený a rozpredaný súkromníkom v dražbe. Francúzska vláda v roku 1846 vyhlásila kláštor za historickú pamiatku a začala s postupným skupovaním jednotlivých budov, ktoré ukončila v roku 1949. V súčasnosti sa kostol a ďalšie budovy už nepoužívajú na náboženské účely. Sú otvorené pre verejnosť a slúžia ku kultúrnym účelom.

ABBAYE LE THORONET
Bývalé cisterciánske opátstvo postavené na prelome 12. a 13.storočia, teraz obnovené ako múzeum. Opátstvo Thoronet je jedným z najlepších príkladov ducha cisterciánskeho rádu. Stavba je ukážkou spirituality a filozofie transformovanej do architektúry. Kláštor bol postavený medzi rokmi 1170-1200. Zaujímavosťou je, že prvým opátom bol janovský trubadúr Fulquet de Marseille. V 13.storočí zažíval najväčší rozmach. Vlastnil stáda dobytka a oviec, rybníky, mal právo rybolovu na pobreží. V roku 1348 bolo Provensálsko spustošené čiernym morom. V kláštore prežili štyria mnísi a začal úpadok. V roku 1785 opátstvo vyhlásilo bankrot a opustili ho aj poslední mnísi. V roku 1840 ho kúpil štát a vyhlásil za národnú pamiatku. Od roku 1978 prebiehajú v kostole /má vynikajúcu akustiku/ nedeľné omše. Opátstvo je obdivované pre jednoduchosť jeho architektúry, ktorá vyžaruje pocit pokoja a jednoty. To si všimol aj svetoznámy architekt Le Corbusier, ktorý ho navštívil v roku 1953 a neskôr sa nechal touto stavbou inšpirovať. Le Thoronetom sa inšpiroval aj architekt John Pawson, ktorý pred niekoľkými rokmi navrhol opátstvo Nový Dvur v Českej republike.

ABBAYE DE MONTMAJOUR
Opevnený benediktínsky kláštor postavený medzi 10. a 13.storočím. Je známy skalnými hrobmi, podzemnými kryptami a masívnym nedokončeným kostolom. Bol postavený na skalnatom svahu bývalého ostrova v močiaroch. Pôvodne bol prístup len na člnoch. V stredoveku bol významným pútnickým miestom. Kláštor začali stavať v roku 943 a pápež Lev VIII. berie nad ním záštitu. Benediktínski mnísi tu žili až do Francúzskej revolúcie. V 12.storočí je na vrchole vplyvu a bohatstva. V roku 1343 vypukol v Provensálsku čierny mor, a jeho následkom začal úpadok kláštora. V ďalších storočiach bol niekoľkokrát vyplienený. V roku 1786 vyhlásil bankrot a 1793 predaný, koncom 19.storčia vyhlásený za historickú pamiatku. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako sklad zbraní nemeckej armády. V roku 1944 ho zničil veľký požiar.
Jeho neskrotná nádhera vedie k meditácii. Inšpiroval mnoho umelcov vrátane Van Gogha. Od roku 1981 je zapísaný na zozname svetového dedičstva Unesco.

Na záver niečo z Provensálskej kuchyne.

Provensálske korenie
Provensálske korenie je zmes sušeného tymiánu, majoránky a ďalších byliniek, ale aj sušených kvetov levandule, ktoré pridávajú zmesi nečakané letné čaro. Skúste si zobrať kuracie prsia, pokvapkajte ich olivovým olejom, z oboch strán posypte Provensálskym korením. Nechajte asi hodinu marinovať. Dajte opiecť na gril alebo panvicu. Nemusíte byť schopní zohnať všetky bylinky, ale to nevadí, pokojne môžete nejakú vynechať.
Zloženie:
4 lyžice sušeného tymiánu
3 lyžice sušenej majoránky
3 lyžice sušenej saturejky
2 lyžice sušeného rozmarínu
1 lyžicu sušeného estragónu
1 lyžicu sušenej bazalky
1 lyžicu sušených semien feniklu
1 lyžicu sušenej trebuľky
1 lyžicu sušenej mäty
1 lyžicu sušených kvetov levandule
Všetko zmiešať a dať do vzduchotesnej nádoby.