Cestovanie

Aj keď väčšina ľudí si Rumunsko spája s Draculom, je to krajina plná iných zaujímavostí.
Hrad POENARI
Skutočný Draculov hrad, očarujúce miesto, málo turistov/väčšinou domáci/, náročnejší výstup/1480 schodov/, krásny výhľad, pusté, osamelé a straší tu. Takto nejako by sa dala charakterizovať zrúcanina hradu Poenari.
Niečo z histórie.
Hrad bol postavený už v 13.storočí vládcami Valašska. V 14.storočí zostal opustený a v troskách. V roku 1459 Vlad Tepeš prevzal hrad do svojích rúk. Dovliekol zajatých valašských bojarov a ich rodiny, ktorí hrad opravili . V roku 1462 hrad dobyli Turci a Vlad Tepeš utiekol tajnou chodbou do dediny Arefa. Hrad bol používaný ešte do polovice 16.storočia. Potom zostal opustený a chátral. V roku 1888 zosuv skál zničil väčšiu časť hradu. V súčasnosti je hrad atrakciou najmä pre Rumunov, zahraničných turistov tu skoro nestretnete. Na hrad musíte vyšlapať 1480 schodov a keď ich vyšlapete, tak ešte musíte aj zaplatiť za vstup. Nakoľko miestni obyvatelia tvrdia, že na hrade straší, tak sa pred niekoľkými rokmi rozhodol štáb televízie Discovery Channel, že prespia na hrade. O druhej v noci zbadali červené svetlá, ktoré lezú do kopca smerom k hradu. Ani za pomoci najmodernejšej techniky sa im nepodarilo zistiť, čo sú to za svetielka. A tak nastal bezhlavý útek. Po vzhliadnutí tohoto dokumentu na stanici Discovery Channel sa o prespatie na hrade pokúsil istý americký dobrodruh. Podľa jeho vyjadrení to bola najhoršia noc v jeho živote. Noc strávil prikrčený v skalnom otvore, celú noc lialo, v okolí zavýjali vlci a po hrade sa prechádzal medveď. Vykúpením boli prvé ranné lúče, keď čo najrýchlejšie odtiaľ utiekol. Návšteva hradu Bran je zábava, ale návšteva hradu Poenari je oveľa zaujímavejšia. Hrad nebol používaný a preto nie je pripravený na návaly turistov, čo je dobré, ale aj zlé. Zlé je, že tam nie je nič okrem niekoľkých ruín, ale to je to čo robí hrad Poenari očarujúcim. Ak navštívite Transylvániu a máte záujem o mýty o Draculovi, potom ho treba navštíviť.
Typ na príjemne strávený víkend - noc na hrade Poenari.
Keď opustíme hrad Poenari a vydáme sa serpertínami a tunelmi na sever prídeme k jednému z najväčších monumentov Ceausescovej vlády, k vodnej elektrárni Vidraru Dam.
Priehrada Vidraru bola postavená v rokoch 1961-1966. Po dokončení bola piata najväčšia v Európe a deviata na svete. Nádrž je dlhá 10,3km, obvod nádrže je 28km. Priehradný múr má výšku 166m a dĺžka oblúka je 305m. Stavba priehrady trvala päť rokov. Bolo vykopaných 42km podzemných tunelov a vyťažených 1768000m3 tvrdej horniny. Podľa neoverených informácii na stavbe zahynulo asi 80 robotníkov. Nad priehradou je postavená socha Prometea s bleskom v ruke. Cez leto tu premávajú výletné lode a múr je obľúbený vyznávačmi bungee jumpu. Pri priehrade Vidraru začína ďaľšia rumunská atrakcia - Transfagarasan.
TRANSFAGARASAN - cesta cez Fagarašský priesmyk.
O tom, že ide o mimoriadnu cestu svedčí aj september 2009. Vtedy cez Fagarašský priesmyk prešiel štáb extrémnej televíznej show Top Gear. Po prejdení jej šéf Jeremy Clarkson vyhlásil, že je to najlepšia cesta na svete. Bola postavená v rokoch 1970-1974. Cestu stavala armáda, ako dôsledok sovietskej okupácie Československa v roku 1968. Ceaucescu mal strach aby niečo podobné nepostihlo aj Rumunsko. Cesta mala urýchliť presun vojsk z juhu na sever. Výstavba bola finančne náročná napr.bolo použitých 6 miliónov kíl dynamitu. Pri výstavbe zahynulo asi 40 vojakov. Cesta má dĺžku 91,5km, najvyšší bod je pri jazere Balea Lake /2034m/, najdlhší tunel v Rumunsku /887m/ vo výške 2000m. Samotná cesta začína už pod hradom Poenari, prejde vedľa priehrady Vidraru a zamieri do hôr. Spočiatku ide cez lesy a kopíruje priehradu. Cestou natrafíte na zvyšky stavebných strojov, spadnuté kamene. Pri ceste uvidíte bilboardy na luxusný hotel. Keď k nemu prídete , zistíte, že ešte nie je dostavaný. V bočných lesných cestách uvidíte maringotky, kde cez týždeň prespávajú lesní robotníci /hory plné vlkov a medveďov - romantika/. Z rádiových staníc naladíte len jednu, s príznačným názvom Guerilla. Toľko absurdít by nedokázal vymyslieť ani Tarantino. Postupne opúšťate zalesnené pásmo a dostanete sa do skalného priestoru, plného ostrých zákrut a viaduktov. Prídete k najvyššiemu bodu cesty k jazeru Balea Lake /2034m/. Jazero má dĺžku 360m, šírku 240m a 11 metrovú hĺbku. Cestou dolu v Transylvánii za pozornosť stojí vodopád Balea vo výške 1234m so spádom 60m. Pozor - cesta je prejazdná len od 1.júna do 31.októbra. Po zjazde z Fagarašských hôr smerom do centrálnej Transylvánie sa zastavíme pri ďaľšej významnej pamiatke a to pri najstaršom rumunskom kláštore Carta.
Cisterciánsky kláštor Carta bol založený v rokoch 1205-1206 kráľom Andreiom II., rozpustený bol 27.2.1474 kráľom Matejom Korvínom. Kláštor hral dôležitú úlohu v politickom, hospodárskom a kultúrnom živote stredovekej Transylvánie. Zavádzal a rozširoval gotické umenie v oblasti Karpát. V areály sú pochovaní nemeckí a rakúski vojaci z 1.svetovej vojny. V súčasnosti slúži ako evanjelický kostol miestnych Sasov. Keď ho chcete navštíviť, treba si ísť vypýtať kľúče do vedľajšieho domu. Postupne sa dostávame do centrálnej Transylvánie a do jedného z najväčších miest Sibiu.
SIBIU
Mesto založili v 12.storočí saskí osadníci. Postupne sa stávalo najbohatším mestom v Transylvánii. V roku 1241 mesto spustošili Tatari. Preto v 15.storočí bohatí saskí obchodníci rozhodli a zafinancovali pevné opevnenie mesta so štyrmi strážnymi vežami. O kvalite opevnenia svedčí aj to, že trikrát odolali útoku Turkov. Sibiu je veľmi pekné a príjemné mesto s dvomi časťami ľahko dostupnými peši. Horné mesto, kde sa nachádza väčšina historických pamiatok a dolné mesto lemované farebnými domami a ohraničené mestskými hradbami s obrannou vežou.
Sibiu má aj niekoľko naj -
- v roku 1797 Samuel von Hahnemann otvoril v Sibiu prvé homeopatické laboratórium na svete
- v roku 1292 bola v Sibiu postavená prvá nemocnica v Rumunsku
- v roku 1494 prvá lekáreň v Rumunsku
- v roku 1817 najstaršie múzeum v Rumunsku
- v roku 1544 tu bola vytlačená prvá kniha v rumunskom jazyku
Medzi najväčšie pamiatky v meste patria.
Evanjelická katedrála dokončená v roku 1520. V krypte je náhrobok Draculovho syna Mihneya Zlého. V roku 1914 tu bol inštalovaný najväčší orgán v Rumunsku.
Pravoslávna metropolitná katedrála postavená v rokoch 1902-1906 v podobnom štýle ako katedrála sv.Sofie v Istanbule.
Voršilský kláštor postavený v roku 1474. Veľká synagóga postavená v roku 1899 v neo-gotickom štýle.
Ďaľším významným mestom v Transylvánii je Sighisoara.
SIGHISOARA
Jedno z najkrajších a najviac zachovalých stredovekých miest v Európe. Mesto plné dláždených uličiek, bývalých mešťanských domov prerobených na malé hotely, penziony, kaviarne, reštaurácie. Staré mesto nie je veľké, ale prechádzka pri západe slnka, ktoré osvetluje farebné domy, patrí k nezabudnuteľným zážitkom. Mesto bolo postavené transylvánskymi sasmi v 12.storočí od názvom Sex Castrum /šiesty hrad/. V roku 1298 bolo mesto spomenuté ako Schespurch. V roku 1367 sa volalo Civitas de Seguswar. Názov Sighisoara bol prvý krát spomenutý v roku 1431 v písomnom dokumente, ktorý vydal Vlad Dracula otec Vlada Tepesa. Rýchly hospodársky rast v 14. a 15.storočí zaistil financie na vybudovanie silného obranného systému so 14 vežami. Mesto je známe ako rodisko Vlada Tepesa - Draculu. Jeho rodný dom stále stojí, v súčasnosti je v ňom kvalitná reštaurácia. Pri čakaní na jedlo vás čašník ochotne prevedie domom aj s vysvetlením čo a kde bolo za čias Draculu.
Hlavnými pamiatkami sú veža s orlojom zo 14.storočia. Táto veža je pri hlavnej mestskej bráne. Dominantou mesta je kostol na kopci známy ako Horný kostol. Bol postavený v rokoch 1345-1525. Nachádzajú sa v ňom 500 rokov staré fresky. Pri vchode majú vytlačeného sprievodcu v češtine. Ku kostolu vedie kryté drevené schodište zo 17.storočia, ktoré má 175 schodov a 29 odpočívadiel. Ďalej sa oplatí vidieť Benátsky dom zo 13.storočia a kostol dominikánskeho kláštora s renesančným vyrezávaným oltárom, barokovou kazateľnicou, orientálnymi kobercami a orgánom zo 17.storočia. Z pôvodných 14 veží môžete vidieť deväť. Keď budete mať čas, určite navštívte pivnicu De la Teo. Majiteľ má pálenicu a svoje výrobky má uskladnené v niekoľko storočných sudoch. Rád vám dá degustovať svoje výrobky.
Ďaľšou historickou zaujímavosťou Transylvánie sú opevnené kostoly. Transylvánia bola terčom častých útokov iných národov ako napr. Tatari, Turci. Preto obyvatelia na svoju ochranu po vzore Sasov opevnili mohutnými hradbami svoje kostoly, aby sa mali kde schovať. V súčasnosti ich stojí asi 500 v rôznom stave zachovania. Spomeňme aspoň tri, všetky sú chránené pamiatky Unesco.
BIERTAN
Prvá zmienka o obci je z roku 1283. Kostol bol postavený v rokoch 1492-1516 na kopci v neskoro gotickom štýle. Od 6.5.1572 sa Biertan stal sídlom biskupa, až do roku 1867. Pevnosť nikdy nebola dobytá. Biertan je považovaný za najreprezentatívnejší opevnený kostol.
PREJMER
Prejmer založil Rád nemeckých rytierov a saských osadníkov v 13.storočí. Je jedným z najsilnejších stredovekých opevnení v krajine. Stavba pevnosti začala v roku 1427 na rozkaz kráľa Žigmunda Luxemburského. Steny sú hrubé 3-4metre. Vo vnútornej strane je 275 obyvateľných buniek pre každú rodinu v obci. Bunky sú zoradené do štyroch poschodí prepojených dreveným schodiskom. V strede stojí evanjelický kostol postavený v rokoch 1241-1250.
VISCRI
Prvá zmienka je z 12.storočia, kedy tu postavili Sasi románsky kostol. V roku 1241 bol spustošený Tatarmi. V 14.storočí bol obnovený a zároveň postavené aj opevnenie, ktoré bolo zdokonalené v 16.storočí. Obec Viscri sa zviditeľnila v poslednom období, keď si tu kúpil dom britský princ Charles. Škoda, že zatiaľ nedaroval dedine peniaze na opravu cesty. Asfaltka končí pri začiatku dediny, ďalej len hlina a kamene.

Na záver dva klasické transylvánske recepty
Rulada de pui - kuracia roláda
potrebujeme - mleté kuracie mäso, čerstvé šampiňóny, cibuľu, kyslú smotanu, sušené paradajky, syr na strúhanie, vajíčka, strúhanku, soľ, mleté čierne korenie, mletú červenú papriku, olej
postup - na panvicu dáme zohriať olej, pridáme nakrájanú cibuľu a orestujeme ju. Pridáme na plátky nakrájané šampiňóny, nakrájané sušené paradajky a necháme podusiť asi 5 minút. Zalejeme kyslou smotanou a povaríme 2-3 minúty. Necháme trochu vychladnúť a pridáme k mletému kuraciemu mäsu. Osolíme, pridáme čierne korenie, červenú papriku a zmiešame. Syr nastrúhame, pridáme vajíčka a zmiešame do hmoty. Na plech dáme papier na pečenie a na neho rezprestrieme syrovú hmotu na 5-6mm hrúbku, dáme piecť do rúry /180-200 stupňov/ na dobu 10-15minút. Vyberieme z rúry a dáme z plechu na dosku a opatrne odstránime papier. Na upečenú syrovú hmotu dáme kuraciu zmes, opatrne zrolujeme, uzavrieme konce, zabalíme do alobalu, preložíme na plech a dáme na 40-45min /180-200 stupňov/ do rúry upiecť.

SARMALE - plnené kapustné listy s kyslou kapustou
potrebujeme - mleté mäso/najlepšie zmes bravčového a hovädzieho/, kapustu, kyslú kapustu, ryžu, paradajky, mleté čierne korenie, mletú červenú papriku, bobkový list, kôpor, soľ, olej
postup - mleté mäso zmiešame s čiastočne uvarenou ryžou, osolíne, pridáme čierne korenie, mletú papriku. Z kapusty odlupneme najväčšie listy, dáme ich do osolenej vriacej vody a chvíľu povaríme aby zmäkli. Vytiahneme a necháme vychladnúť. Naplníme ich mäsovou zmesou a urobíme závitky. Do veľkého hrnca dáme olej, najemno nakrájanú kyslú kapustu, kôpor, bobkový list, kapustné závitky, nakrájané paradajky /kéď máme v hrnci miesto môžeme celý postup opakovať/, zalejeme povrch vodou a dáme na cca. 2 hodiny variť na miernom ohni. Podávame s kyslou smotanou, ako príloha môže byť polenta, zemiaky alebo chlieb.