Magazín

Výroba vína v Bulharsku má dlhú históriu. Prvými výrobcami vína v Európe boli Trákovia na území dnešného Bulharska. Dôkazy o rituáloch, v ktorých hralo víno hlavnú úlohu sa našli v Dionyzovom chráme v starovekom tráckom meste Perperikon vo východných Rodopoch. Dionyzus bol pôvodne Trácky boh, neskôr ho začali v grécku uznávať ako boha vína. Záznamy dokazujú, že v antike existovali dva chrámy, ktoré predpovedali budúcnosť: Dionýzov a Apollonov. Dionýzov chrám pri meste Philippopolis /v súčastnosti Plovdiv/ mal väčší význam, než chrám Appollona v Delfách. V Dionýzovom chráme predpovedali budúcnosť Alexandra Veľkého. Archeologické vykopávky viedli k nájdeniu množstva zdobených nádob a mincí zobrazujúcich scény z pitia vína v živote Trákov. Prechod na kresťanstvo v 9.storočí dal nový impulz k poňatiu konzumácie vína. Kvalita vín stále rástla. Príklad z histórie hovorí príbeh, kde Gofais de Villardouainne, účastník štvtej križiackej výpravy v roku 1205, ušetril oblasť Asenovgradu pred vypálením, kvôli dobrému vínu. V 14. a 15. storočí začali vznikať prvé normy na výrobu vína, ich autormi boli mnísi z kláštorov. Nadvláda Osmanov medzi 15.a 19. storočím mala katastrofálny dopad na výrobu vína. Konzumácia vína v tomto období prežila len vďaka tomu, že to bolo považované za dôležitý aspekt kresťanskej tradície. Oslobodenie v roku 1878 našlo vinársky priemysel v relatívne dobrom stave. Podľa štatistík sa v krajine nachádzalo skoro 50000 ha viníc. Pár rokov na to, zničil mor fyloxéry veľkú časť Bulharských viníc. V období rokov 1920 - 1930 začali vznikať prvé vinárske družstvá podľa vzoru Francúzska. Po nástupe komunistov prešli všetky vinárstva do štátnych rúk a produkcia sa obmedzila len na štáty socialistického bloku. Politické zmeny v roku 1990 priniesli privatizáciu a nové naštartovanie vinárskeho priemyslu. V súčasnosti má Bulharsko viac ako 80 veľkých vinárstiev, vinohrady pokrývajú viac ako 97000 ha pôdy, krajina je druhým najväčším exportérom vína po Francúzsku. O kvalite vína v Bulharsku svedčí aj to, že mnohé vinárstva vlastnia zahraničné spoločnosti.

Vinárske oblasti a pestované odrody

Severný region - údolie Dunaja
oblasť zahŕňa územie v povodí Dunaja na sever od pohoria Stará Planina. Táto oblasť dlhé a horúce letné obdobie a dlhé, studené zimy. Hlavnými odrodami sú z bielych Muškát Ottonel, Chardonnay, Aligote a z červených Cabernet Sauvignon, Merlot a Gamza. Najznámejšími pestovateľskými oblasťami sú Ruse, Svištov, Pavlikeni, Suhindol.

Východný región - Čiernomorské pobrežie
klíma v tomto regióne je zvláštna vzhľadom k silnému vplyvu Čierneho mora. Leto je dlhé a horúce, zima mierna, jeseň je dlhá s množstvom slnečných dní, čo má vplyv na vysokú hladinu cukru. V tejto oblasti dávajú prednosť bielym odrodám ako sú Dimia, Ottonel Muscat, Tramín, Rizling rýnsky a Ugni Blanc. Hlavné pestovateľské oblasti sú Targovište, Preslav, Pomorie a Burgas.

Sub-balkánsky región - Údolie rúží
oblasť na južných svahoch Starej Planiny, ktorá pôsobí ako prirodzená bariera pre chladné severné fronty a tým pomáha k vyššej priemernej ročnej teplote. Pestujú sa tu väčšinou červené odrody Rakatsiteli, Cabernet Sauvignon, Red Muscat, Merlot. Hlavné oblasti sú Sliven, slaviantzi.

Južný región - Trácka nížina
táto oblasť má miernu klímu pre pestovanie čevených odrôd Cabernet Sauvignon, Merlot, Mavrud. Hlavné oblasti sú Peruštica, Stará Zagora, Assenovgrad, Haskovo, Liubimec, Jambol.

Juho-západná oblasť - údolie rieky Struma
najmenšia z oblastí sa nachádza pozdĺž rieky Struma. Pestujú sa tu hlavne červené odrody Cabernet Sauvignon, Merlot a miestna odroda Shiroka Melnishka Loza. Hlavné oblasti sú Damianica, Sandanski, Petrich, Melník a Hursovo.

Miestne odrody - červené
Gamza - je stará miestna odroda, pestujúca sa najmä na severe. V iných krajinách je známa pod názvom Kadarka. Je to neskorá odroda, ktorá dozrieva koncom septembra a začiatkom októbra. Ak je jeseň teplá a suchá, červené vína vyrobené z Gamzy majú živú ale nie moc hustú rubínovú farbu, príjemnú chuť malín, miernu sviežosť a príjemné triesloviny.
Mavrud - je stará miestna odroda, pestujúca sa len v Bulharsku, najmä v Tráckej nížine. Je neskoro zrejúca odroda, dozrieva začiatkom októbra. Vína majú sýtu rubínovú farbu, dostatok trieslovín a kyselín, príjemnú vôňu čiernych malín. Víno sa dokonale rozvíja v sudoch z dubového dreva.
Misket Cherven - pestuje sa na bulharskom území od staroveku, najmä v Údolí ruží. Vhodné na pestovanie sú kopcovité, vzdušné regióny. Je najviac mrazu odolná odroda. Má príjemnú harmonickú chuť.
Pamid - najstaršia miestna odroda, pestovaná už staroveku Trákmi. V minulosti bola najrozšírenejšia odroda, dnes veľmi obmedzená. Hrozno sa konzumuje najmä v čerstvom stave. Vína sú ľahké stolové pre masovú spotrebu, majú nízky obsah kyselín a nízky extrakt a to jedôvod prečo nie sú vhodné pre dozrievanie a mali by byť konzumované mladé, hneď po kvasení.
Shiroka Melnishka loza - je stará miestna odroda, pestovaná od stredoveku v okolí Melnika. Je neskoro zrejúca odroda, tým získava svoje cenné vlastnosti, v mikroregióne Melník je teplá jar, horúce leto, dlhá teplá jeseň a mierna zima. Mladé vína sa vyznačujú hustou višňovou farbou, prevláda intenzívna vôňa čerešní, s typickou pikantnou trpkosťou. Víno sa rozvíja v dubových sudoch. Keď sú vína vyrobené z tejto odrody vyzreté, majú bohatú a komplexnú arómu, v ktorom je možné rozlíšiť zaujímavé nuansy tabaku a kože.

Miestne odrody - biele
Dimyat - pestuje sa v celej krajine, ale najrozšírenejšia je v okolí Čierneho mora. Vyrábajú sa z nej stolové vína a brandy.

najčastejšie pestované medzinárodné odrody
Cabernet Sauvignon - najviac pestovaná odroda v Bulharsku. Vína sa vyznačujú intenzívnou arómou čiernych ríbezlí, ostružiny a moruše, majú intenzívnu tmavo červenú farbu a dobrú hustotu. Staršie vína majú chuť čokolády a škorice. Kvalita vína sa odhalí zvyčajne po 3 - 5 rokoch.
Merlot - sa pestuje po celom Bulharsku. Hrozno dozrieva v polovici septembra. V chuti mladých vín je cítiť zrelé čerešne a sušené slivky.
Muškát Ottonel - pestuje sa najmä na severe a pri Čiernom mori. Hrozno sa zberá v prvej polovici septembra. Biele víno vyrobené z tejto odrody má intenzívnu chuť kvetín, pripomínajúcich fialky a pelargónie. Vína bay sa mali konzumovať, keď sú ešte mladé. Z tejto odrody sa vyrábajú veľmi dobré sladké vína.
Pinot Noir - v Bulharsku je pomerne obmedzená, pestuje sa v okolí Slivenu. Mladé červené víno je popisované, ako víno s rubínovou farbou s chuťou čerešní, moruše , malín a niekedy dymu. V Bulharsku sa táto odroda vyznačuje veľkou cukornatosťou, vína majú jemnú chuť a tmavo červenú farbu.
Chardonnay - v Tráckej nížine dozrieva koncom augusta na severovýchode okolo polovice septembra. Biele vína majú intenzívnu chuť tropického ovocia /melona a ananásu/. Vína sa dobre rozvíjajú v dubových sudoch.
Tramín - sa pestuje na malých plochách v severovýchodnom Bulharsku. Vinič je odolný voči nízkym teplotám v zime, ale je citlivý na sucho. Suché biele vína majú chuť korenia rovnako ako kvetinovú vôňu ruže.
Sauvignon blanc - pestuje sa v oblasti Čierneho mora. Je považovaná za jednu z najťažších odrôd na výrobu vína. Typická vôňa vín zo Sauvignon Blanc je vôňa sena, tropického ovocia a egreša. Chuť je sladká, jemná a veľmi harmonická. Víno by malo byť konzumované, keď je mladé.
Ugni Blanc - talianska odroda rozšírená vo Francúzsku kde sa z nej vyrába koňak. V Bulharsku sa hlavne pestuje pri Čiernom mori. Je používaná najmä na výrobu destilátov.

Na zdravie