Magazín

Dalo by sa začať ako v rozprávke, kde bolo tam bolo a zrazu sa tu objavili katari, ale v skutočnosti to bolo iné. Spočiatku to vyzeralo idylicky, ale skončilo brutálnym masakrom.
Kto boli katari.
Presný pôvod zatiaľ nebol dokázaný, ale pravdepodobne išlo o vetvu tzv. Manicheistov /podľa Maniho cca 216-276 n.l./ pochádzajúcich z blízkeho východu. Išlo o dualistickú náuku založenú na myšlienke, že materiálny svet bol založený zlom a duchovný dobrom. Tieto myšlienky v Európe šírili Bogomili /priatelia boha / alebo aj nazývaní Bulgari. Bola to gnostická kresťanská sekta, ktorá vznikla a prekvitala v bulharskej Trácii v 10.storočí. Po obsadení Osmanmi konvertovali na islam. Ich učenie sa rozšírilo do severného Španielska, Languedocu, Francúzska, Nemecka a Flámska. Bulgari odmietli uznávať trojjediného boha a vysviacku, popreli učenie katolíckej cirkvi o zjaveniach, o krste dieťaťa, o svätcoch a nepoškvrnenom počatí. Odvodená skupina pod menom katari začala rozkvitať v Languedocu a prakticky v celom južnom Francúzsku. Zachovalo sa veľmi málo autentických dokladov o ich živote. Vie sa o nich, že boli askéti. Ich ministri a učitelia tzv. Parféti, a tí ktorí sa dopracovali k dokonalosti, boli vegetariáni. Žili skromne, prvoradé pre nich bolo duchovné bohatstvo. Nie len muži, ale aj ženy mohli byť Parfétmi. Boli zruční remeselníci a súkenníci. V liečiteľstve pokračovali v Hippokratovom učení a to v podrobnom štúdiu tela a jeho potrieb. Ich nasledovníkom bolo dovolené jesť mäso a udržiavať pohlavný styk, nemali vysokú mienku o inštitúte manželstva a v mimoriadnych okolnostiach pripúšťali potrat. Boli dobrí diskutéri a v rozhovoroch s cirkevnými pohlavármi, ktorí sa ich snažili presvedčiť, aby sa vzdali svojho myslenia a spôsobu života, mali vždy navrch. Boli názoru, že ak je pohlavný styk prijateľný pre oboch partnerov, potom by nemal byť neprijateľný bohu. Neuznávali potrebu cirkevnej hierarchie, aby sa človek mohol spojiť s bohom. Verili v reinkarnáciu, nestavali kostoly. Nesúhlasili s hromadením pozemkov a majetku, korupciou a vyberaním desiatkov rímskou cirkvou. Považovali ženy rovné mužom. Boli úprimne presvedčení, že sa rímska cirkev postupne nielen spreneverila bohu, ale aj podľahla satanovi. Ale pre cirkev bol najväčší problém, že katari čítali a študovali bibliu. Katari sa považovali za kresťanov a riadili sa Novým zákonom podľa Jánovho evanjelia. Katarstvo ako náboženstvo priťahovalo šľachtu, ale aj teologických vzdelancov. Sympatizantmi boli aj kniežatá z Toulouse / Raymond VI. /, šľachtici z Carcassonne, Albi, Mirepoix, Beziers, dokonca dcéra grófa z Foix – Esllarmonda z Foix bola veľkňažkou. Keďže rímska cirkev v debatách s katarmi ťahala za kratší koniec, dokonca niekedy vyzerala trápne, rozhodla sa zakročiť silou. V roku 1208 pápež Inocence III. vyhlásil proti katarom križiacku výpravu. Na výpravu presvedčil aj francúzskeho kráľa Filipa Augusta, ktorého zlákali najmä majetky toulouských kniežat. Výpravu viedol arcibiskup z Narbonne a najmä nový legát cisterciánsky opát Arnaud Amaury. Ten sa preslávil svojím výrokom „ zabite ich všetkých, boh už si svojich spozná“. Stalo sa to pri dobytí mesta Beziers, kde bolo zmasakrovaných asi 20000 obyvateľov, len preto, lebo nevydali 200 katarov. Tento výrok sa stal mottom celého ťaženia, ktoré svojou brutalitou vynikalo aj nad obvyklé stredoveké pomery. Velenie neskôr prebral profesionálny normanský križiak Simon de Montfort, ktorý do roku 1213 za pomoci zverstva a teroru spolu s Falquetom z Marseilles – biskupom z Toulouse / v súčasnosti považovaný za svätého / ovládol celý Languedoc. V ďalšom období síce synovia Raymonda VI. z Toulouse získali územie naspäť, ale nemalo to dlhé trvanie. V roku 1226 kráľ Ľudovít VIII. a pápež Honorius III. vyhlásili ďalšie križiacke ťaženie. V roku 1233 ďalší pápež Gregor IX. poveril dominikánsku inkvizíciu / rád dominikánov založil Dominik Guzmán, ktorému sa síce nepodarilo presvedčiť ani jediného katara, aby sa vzdal svojej viery, ale zato dodržal svoj sľub priniesť im otroctvo a smrť, dnes je uctievaný ako sv. Dominik / záverečným riešením a úplnou genocídou katarov. V marci 1244 je dobyté hlavné sídlo katarov hrad Monségur, nekatarským bojovníkom bolo dovolené odísť, katari boli vyvraždení. V rokoch 1255-1258 padli posledné bašty , hrady Queribus a Puilaureus. Poslednou dôležitou postavou katarov bol Guilhem Bélibaste, popravený v roku 1321. Do konca 14.storočia bolo katarstvo prakticky vyhubené. Toto bol krátky opis života jednej skupiny ľudí, ktorí sa rozhodli žiť ináč a po svojom. Spôsob likvidácie katarov som neopisoval, lebo pri čítaní dostupných informácii sa mi z toho dvíhal žalúdok.
Konečným výsledkom celého tohto snaženia bolo zmasakrovanie cca 500000 mužov, žien a detí. Zhodou okolností vyhubením katarov vyhasla aj rozvinutá kultúra trubadúrov. Zabití vzdelaní a znášanliví vládcovia boli nahradení pomernými barbarmi zo severného Francúzska ochotnými podriadiť sa cirkvi. Od roku 1208 sa začal teror voči obyvateľstvu Languedocu a jeho vládcom, ktorými boli Raymond VI. z Toulouse, Raymond-Roger Trancavel, Raymond Roger z Foix z prvej generácie a Raymond VII. z Toulouse, Raymond Trencavel II. a Roger Bernard II. z druhej generácie. Languedoc zažil hlboký ekonomický úpadok, až sa stal najchudobnejšou oblasťou Francúzska. Okcitánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v oblasti a ktorý bol najvyvinutejším európskym jazykom, začal upadať do miestneho nárečia, ktoré Francúzi postupne vytlačili. Languedoc bol pred križiackymi výpravami najcivilizovanejšou krajinou Európy, v ktorej sa vzdelaniu pripisovala nezvyčajne vysoká hodnota. Väčšina obyvateľov bola gramotná a svetská literatúra z miestnych zdrojov bola tam rozvinutá skôr, ako kdekoľvek inde v Európe. Kraj sa stal domovom dvorskej lásky, poézie, romantiky, rytierstva a trubadúrov. Toto všetko sú overené a zdokumentované informácie. Na záver trochu bulváru.
Podľa legendy sa v predvečer pádu hradu Montségur spustili po skalnej stene štyria muži a unikli cez priesmyk Col de la Peyre a z jaskyne odniesli katarský poklad, v ktorom mal byť aj svätý grál. O kataroch sa tvrdilo, že boli strážcovia svätého grálu a ich poklad mali neskôr prebrať templári. Čo je na tom pravdy ...
Katarstvo aj v súčasnosti žije v modernej podobe aj zásluhou záujmu o zrúcaniny hradov na juhu Francúzska. V čele novodobého katarského hnutia je Parfétka , Slovenka, rodáčka z Bratislavy.