Magazín

Ideálom mnícha je mať srdce obrátené k bohu, stále sa modliť. Dosahujeme ho len postupne a často až na konci svojho života.

Krásne lúky, husté lesy, panenská príroda, sen každého milovníka prírody. V takomto prostredí sa nachádza kláštor trapistov Nový Dvůr. V kláštore postavenom medzi stromami, aby nikto nevyrušoval, ďaleko od civilizácie /najbližšie osídlenie cca 3km/, bez internetu, mobilu, televízie, rádia, v tichu, v mlčanlivosti a pri tvrdej manuálnej práci žije komunita asi 20 mníchov. Kláštor Matky Božej v Novom Dvore bol založený 20.apríla 2002 trapistami z Francúzskeho opátstva Sept – Fons. Hlavným architektom bol Angličan John Pawson, ktorý sa inšpiroval provensálskym kláštorom Le Thoronet.

Kto sú trapisti?
Trapisti patria do kláštornej rodiny, ktorá nasleduje životné pravidlo sv.Benedikta z Nursie, otca západného mníšstva, zakladateľa kláštorov Subiaco a Monte Cassino. Názov dostali podľa kláštora La Trapp Abbey vo Francúzsku. Hlavnou postavou bol opát Armand Jean le Bouthillier de Rance /1626-1700/, synovec kardinála Richelieu. V roku 1664 sa kláštor La Trapp pod vedením de Rance stal centrom dôkladnej reformy cisterciánskeho poriadku. Táto reforma bola inšpirovaná reformným hnutím v kláštore Citraux /1098/ neďaleko Dijonu. Trapisti slúžia bohu, bratom, tichu, modlitbe a fyzickej práci. V súčasnosti je po svete vyše sto kláštorov trapistov. Reforma predstavuje zavŕšenie dlhého hľadania usmerňovaného stále rovnakými kritériami: život v spoločenstve, samota a odlúčenie od sveta, zrieknutie sa apoštolátu, jednoduché oblečenie, jednoduchá strava, strohá architektúra, mlčanie a manuálna práca, prijímanie hostí.

Mníšsky život.

„Mníšsky život učí realizmu a rovnováhe: pracujete v lese, rúbete drevo, aby ste mali čím kúriť, chováte ovce, vyrábate horčicu – a tak prispievate na potreby svojej komunity. Pracujete v tichu, aby ste v srdci uchovali modlitbu, krátku invokáciu.“
Dom Samuel
predstavený kláštora Matky Božej v Novom Dvore

Rehoľa sv.Benedikta a cisterciánska tradícia v sebe spájajú spoločný život a nezávislosť, prácu a modlitbu, chudobu, avšak nie núdzu, ticho, priestor a prísnu samotu.
Dni bratov trapistov prebiehajú stále rovnako. Deň začína o 3,00 a končí o 20,00hod. Slová sú v priebehu dňa vyrieknuté len zriedka. „Modli sa a pracuj“ povedal sv.Benedikt.
Deň v kláštore začína o 3,00 hod.
Po krátkej osobnej hygiene začína o 3,15 nočné oficium /matutinum/, ktoré trvá približne hodinu. Po ňom nasleduje polhodina tichej osobnej modlitby.
Od 5,00 do 6,15 sa bratia venujú čítaniu /vectio divina/.
O 6,15 sa komunita zhromažďuje v kapitule k čítaniu rehole. Otec predstavený kláštora sprevádza každý druhý deň rehoľu sv.Benedikta vlastným komentárom.
O 6,30 nasleduje modlitba ranných chvál a svätá omša.
Doba od 8,00 – 9,00 je vyhradená modlitbe alebo čítaniu.
V 9,00 sa komunita schádza k dopoludňajšiemu oficiu /tercie/. Po tercii sa všetci rozchádzajú do práce. Práca je rozdelená tak, aby kláštor bol sebestačný. Sebestačnosť je jedným z hlavných rysov trapistov. V každom kláštore sa vyrába niečo iné, to zabezpečuje prísun financií na chod komunity /vyrábajú sa zaváraniny, džemy, čokoláda, kozmetika, v belgických kláštoroch sa varí svetoznáme pivo/. Mnísi v kláštore Nový Dvůr pracujú v poľnohospodárstve /chov zvierat, pestovanie ovocia a zeleniny, práca v lese s drevom, a hlavná činnosť – výroba horčice/. Horčica sa vyrába podľa starofrancúzskej receptúry, ktorú im mieša brat zo Senegalu. Vyrábajú štyri druhy horčice typu moutarde a l´ancienne. Horčica je vyrábaná v malom objeme z horčicového semienka /z Kanady/, ktoré sa namočí do octu zmiešaného s vodou /z lesov okolo kláštora/, je drvená na mlynskom kameni, pridáva sa med a moravské biele víno. Plní sa ručne do pohárov, kde niekoľko týždňov dozrieva a tak získava svoju arómu.
O 12,00 sa komunita modlí poludňajšie oficium /sexta/, nasleduje spoločný obed, chvíľa odpočinku, modlitby alebo čítanie.
O 14,00 sa bratia schádzajú k popoludňajšiemu oficiu /nóna/.
Od nóny do nešpor, ktoré začínajú v 17,30 sa mnísi znovu venujú manuálnej práci. Čas od 17,00 – 17,30 je vyhradený osobnej modlitbe.
Po nešporách nasleduje osobná modlitba a večera.
Okolo 19,10 sa bratia schádzajú k spoločnému čítaniu, čistia zeleninu alebo precvičujú spev.
V 19,30 sa komunita modlí záverečnú modlitbu dňa, ktorá je zakončená spevom Zdrávas královno /Salve Regina/ „ vznešenej antifony“ ako ju nazývali v stredoveku. Tento chválospev sa spieva každý večer už od 12.storočia.
Okolo 20,00 dá predstavený kláštora všetkým bratom svoje požehnanie, nastáva veľké mlčanie /silentium/ a čas spánku.

Mníšsky život je v prvom rade prax, nie teória. Aj keď sa každému bratovi dostáva solídneho a jeho schopnostiam prispôsobeného teologického, filozofického, jazykového vzdelania, nie je štúdium cielom samo o sebe. Čítanie Písma Svätého a ostatných kníh živí mníchovu modlitbu, dôverne ho zoznamuje s božími cestami a prehlbuje jeho znalosť človeka a dejín.

Život v kláštore trapistov nie je ľahký. Pokiaľ mladý, plnoletý muž má pocit, že ho boh povolal, má možnosť skúsiť život v kláštore. Žijú v dome pre hostí, zúčastňujú sa bohoslužieb v kostole, majú k dispozícii kaplnku a knihy, jedia mlčky a pri obede počúvajú čítanie mníchov. Podieľajú sa na práci, väčšinou v kuchyni a pri upratovaní. Keď zistí, že toto je život, ktorý chce žiť, môže prísť do kláštora na dlhšie obdobie, zaradí sa do komunity a žije jej život.

Celibát
„Boh predsa nežiada každého človeka, aby sa zriekol manželstva. Môže však od človeka žiadať, aby miloval len jeho, nikoho iného. Odtiaľ požiadavka celibátu. Nezostáva iné než ho prijať alebo odmietnuť. A ten kto súhlasil, nech dodrží svojho sľubu.“
Dom Samuel
predstavený kláštora Matky Božej v Novom Dvore

Niekoľko postrehov od otca opáta Dom Patricka Oliveho z opátstva Sept – Fons
o mlčaní :
„To je veľká výhoda. Žiadne debaty o tom čo sme! Mlčanie nás udržuje v najkonkrétnejšom a najčistejšom realizme. Ale nie je bez úskalia. Mlčanie umožňuje snívať, premietať. Pre mnícha znamená premietanie mor. To je často prípad bojazlivých alebo uzavretých pováh. Zatiaľ čo táraj sa môže stať dobrým mlčanlivým mníchom.“

„Zahĺbenie sa do seba je jedným z hlavných nebezpečí pre kláštorný život.“

„Azkéza je dnes možno menej telesná ako predtým, ale zostáva nevyhnutná. Je to veľmi starý pojem a naša doba potrebuje znovu objaviť jeho význam. Pôst dnes stratil svoj kresťanský význam. Dostal naturalistickú povahu, obmedzil sa na zdržanlivosť. A pri tom je to očakávanie.“

Niečo na záver.
Keď sa vám zdá, že mníšsky život je niečím veľkým, neobdivujte tých, ktorí ho žijú. Oni sami sú si stále vedomí svojej chudoby a toho, ako nedokonalá je ich služba bohu. Avšak slabosti a nedostatky, ktoré im boh ponechal, nielen že nepredstavujú prekážku na ceste, ktorú Pán Ježiš otvoril v ich srdci, ale niekedy sa dokonca stávajú pomocou.

Niečo z kuchyne trapistov.

Tanier bratov z Nového Dvora
Špíz z dvoch druhov mäsa
potrebujeme – teľacie mäso nakrájané na väčšie kocky, bravčové mäso nakrájané na väčšie kocky, horčicu /francúzsku horčicu typu moutarde á l´ancienne/, slnečnicový olej
postup – v nádobe zmiešame horčicu s olejom. Zmes rozdelíme na polovicu. V prvej nádobe dobre premiešame zmes s teľacím mäsom. V druhej nádobe spravíme to isté s bravčovým mäsom. Necháme naložené 2 – 3 hodiny v chladničke. Napichujeme na ihly striedavo kúsky bravčového a teľacieho mäsa. Opekáme na grile alebo panvici, pokiaľ sa mäso poriadne neprepečie.

Tekvicové placky
potrebujeme – tekvicu, nasekanú petržlenovú vňať, nasekanú pažítku, múku, vajíčka, soľ, mleté čierne korenie, olej
postup – tekvicu nastrúhame na stredne hrubom strúhadle. Necháme odkvapkať cca 2 hodiny, aby sme ju zbavili vody. V nádobe zmiešame tekvicu, petržlen, pažítku, múku, vajíčka, soľ a korenie. Na panvicu dáme trochu oleja, tekvicovú zmes, rozotrieme a opečieme z obidvoch strán.

Šalát
potrebujeme – kučeravý petržlen, trebuľku, pažítku, ligurček, listy horčice, roketu, kučeravý šalát, zálievku – horčicu /francúzsku horčicu typu moutarde á l´ancienne/, slnečnicový olej, soľ, mleté čierne korenie
postup – všetky ingrediencie zmiešame a zalejeme zálievkou

Podávame tak, že na tanier dáme špíz, placku a ozdobíme šalátom.

8.decembra 2011 sa kláštor v Novom Dvore stane opátstvom.

Ďakujem bratovi Jan-Maria za príjemné prijatie v kláštore.