Domov sipka Magazín

Najnovšie

KAMUT KHORASAN

17. 07. 2014

KAMUT KHORASAN - starobylý druh pšenice, ktorý sa pestoval v starovekom Ríme a Egypte, a časom takmer upadol do zabudnutia. Dôvodom boli...

Mexiko a chilli

07. 05. 2014

MEXIKO A CHILLI Ak vo svete patrí niečo silne pripútané k sebe, tak je to určite Mexiko a chilli. Výskum ukázal, že chilli papričky boli v...

Fleur de Sel /Soľný kvet/

06. 04. 2014

Fleur de Sel, je vzácna a drahá forma morskej soli. História Fleur de Sel čiže Soľného kvetu siaha do obdobia 9.storočia, kedy sa začalo...

Magazín

Zelenina - zabudnutá a neznáma 2.

03. 08. 2011, 17:35
FENIKEL
Fenikel pochádza zo Stredomoria. Poznali ho už starí Gréci a Rimania. Neskôr sa objavil v talianskych kláštoroch, kde ho pestovali mnísi. Odtiaľ sa dostal do zvyšku Európy a časom aj do Ameriky a Ázie. U nás je aj v súčasnosti fenikel skoro neznáma zelenina. Známe sú len semienka na varenie čaju. O liečebných účinkoch feniklu vedeli už v starovekom Grécku. Obsahuje silné antioxidačné látky. Asi najviac fascinujúce na feniklu je éterický olej anetol, ktorý znižuje zápal, chráni pečeň a bráni vzniku rakoviny. Fenikel je zároveň vynikajúcim zdrojom vitamínu C, vlákniny /znižuje hladinu cholesterolu/, kyseliny listovej, draslíka /zníženie vysokého krvného tlaku/. Rastlina feniklu sa dá v kuchyni spotrebovať celá. Hľuzy ako súčasť šalátov alebo príloha k mäsu. Stopky nakrájať a pridať do polievky alebo použiť pri dusení mäsa, listy ako korenie. Semienka pri pečení mäsa, rýb alebo ako čaj pri plynnatosti.

Feniklový šalát so syrom feta
potrebujeme – feniklovú hľuzu, extra panenský olivový olej, citrónovú šťavu, čierne hrozno, syr feta /alebo podobný syr/, ľadový šalát, soľ, mleté čierne korenie, čakanku
postup – do misy dáme olivový olej, citrónovú šťavu a podľa chuti soľ a korenie, pridáme na tenké plátky nakrájaný fenikel a necháme 10-20 min. stáť /podľa toho, ako sme hladní/. Pridáme hrozno, nadrobený syr, nakrájanú čakanku a ľadový šalát, premiešame.

Fenikel zapečený s parmezánom
potrebujeme – feniklové hľuzy, maslo, mleté čierne korenie, strúhaný parmezán
postup – feniklové hľuzy nakrájame na štvrťky a dáme uvariť do slanej vody, kým nezmäknú. Uvarený fenikel preložíme do zapekacej misky, pridáme maslo, posypeme mletým čiernym korením /čerstvo namletým ako vždy/, a posypeme strúhaným parmezánom. Vložíme do rúry a pečieme, pokiaľ nie je syr do zlatova.

CVIKLA - ČERVENÁ REPA
Cvikla je známa už tisíce rokov. Veľmi obľúbená bola v starovekom Ríme nielen pre svoju chuť, ale najmä pre liečebné účinky. Poznali ju aj naši predkovia, pre ktorých bola zdrojom vitamínov najmä v zimnom období. Cvikla obsahuje veľké množstvo látok, ktoré majú vplyv na naše zdravie. Táto zelenina je najväčším prírodným zdrojom kremíka. Kremík je dôležitý pre pevnosť väzivových tkanín, kostí a pružnosť ciev. Podporuje regeneráciu celého organizmu a preto sa o ňom hovorí ako o spomalovačovi starnutia. Varená cvikla obsahuje rozpustné vlákniny, ktoré znižujú hladinu cholesterolu. Cvikla je súčasťou diét pri ochoreniach pečene a arterosklerózy. Ďaľšou výraznou látkou je kyselina listová, ktorá má vplyv na srdce a celý kardiovaskulárny systém. Z minerálnych látok obsahuje draslík, železo, horčík, vápnik, zinok a jód. Z vitamínov sú to najmä C, E a betakarotén. Šťava zo surovej cvikly sa doporučuje pri ochoreniach rakoviny. Rastlina sa dá konzumovať celá. Môžete ju variť, piecť, údiť, zavárať, zo surovej robiť šťavu. Listy sa dajú použiť ako šalát alebo do zeleninových polievok.

Kuracia polievka s cviklou
potrebujeme – naporcované kura, cviklu, tekvicu, zemiaky, cibuľu, cesnak, soľ, extra panenský olivový olej, čierne korenie, bylinky podľa chuti /tymián, šalvia, ligurček, celerová vňať/, citrónová šťava, zázvor
postup – cviklu nakrájame na kocky, cibuľu na štvrťky, cesnak na plátky a spolu s naporcovaným kuraťom vložíme do hrnca, osolíme, pridáme rozdrvené čierne korenie, bylinky, zalejeme vodou a dáme variť. Keď je kura skoro uvarené pridáme nakrájané zemiaky a tekvicu, nastrúhaný zázvor a dovaríme. Keď je polievka uvarená, prilejeme olivový olej a dochutíme citrónovou šťavou.
Cviklový šalát s jogurtovým dressingom
potrebujeme – varenú cviklu, špenátové listy, mätu, koriander, extra panenský olivový olej, ocot
dressing – nízkotučný biely jogurt, rascu, cesnak, soľ, mleté čierne korenie
postup – cviklu uvaríme a nakrájame podľa vôle /keď chcete zaujať, vykrojiť rôzne tvary formičkami na vianočné pečivo/, namočíme na chvíľu do octu. Prichystáme si dressing /do jogurtu pridáme rozdrvený cesnak, čerstvo mleté čierne korenie a rascu – pred použitím dať na suchú panvicu a opiecť, potom rozdrviť, dochutíme soľou. V mise zmiešame cviklu, špenátové listy, mätu, koriander a zalejeme dressingom, polejeme olivovým olejom.

Údená cvikla
Cviklu umyjeme, osušíme, dáme na alobal. Pridáme tymián, rozmarín. Alobal uzavrieme a spravíme do neho dierky. Dáme na gril a grilujeme 35-45min /pokiaľ nie je cvikla mäkká/. Výborné do šalátov. Môžeme robiť aj doma v rúre, ale bude chýbať vôňa dreva.

ŠPENÁT
Špenát som do tohto článku zaradil aj napriek tomu, že je u nás známy. Poznáme ho ako zelenú zmrazenú masu predávanú v supermarketoch. Ale rastlina nám môže ponúknuť oveľa viac.
Špenát pochádza z oblasti Iránu a Afganistánu. V 11.storočí sa dostal do Španielska. Do Európy sa rozšíril v 14.storočí. Prvé recepty v ktorých sa spomína špenát sú v kuchárskej knihe z roku 1390 / Anglicko – Curye of Inglysch/. Najväčšiu popularitu zažil v prvej polovici minulého storočia. V roku 1933 bol totiž uvedený 1 zo 750 dielov o Pepkovi námorníkovi z dielne Walta Disneyho. Táto kreslená postavička získavala obrovskú silu práve konzumáciou špenátu. Rastlina obsahuje mnoho vitamínov a minerálov. Z vitamínov najviac A,E a K. Z minerálov vápnik, fosfor, draslík a železo. Práve obsah železa sa stal na dlhé roky legendou, podľa ktorej ho špenát obsahuje veľké množstvo. Chyba vznikla v roku 1870 kedy vedec E.von Wolf omylom posunul desatinovú čiarku a tým pridal špenátu 10 násobne viac železa, ako v skutočnosti má. Vo vysokej koncentrácii obsahuje karotenoidy. Má málo tuku - 90% tvorí voda. Je bohatý na bielkoviny, lutein, kyselinu listovú. Špenát sa dá konzumovať čerstvý ako šalát, varený, zapekaný, súčasť alebo náplň cesta. Vďaka školským jedálňam nepatrí špenát medzi popredné jedlá v rebríčku obľúbenosti, ale vďaka novým receptom si snáď svoju obľubu nájde. Pepek by sa potešil.

Špenátová ryža
potrebujeme – špenát, ryžu, soľ, cesnak, kurkumu alebo kari korenie, olivový olej, parmezán
postup – do hrnca dáme olej, ryžu a orestujeme ju, zalejeme vodou /2 x toľko ako ryže/, osolíme, pridáme kurkumu alebo kari korenie a necháme variť. Keď je ryža skoro uvarená pridáme nakrájaný špenát a prelisovaný cesnak, ryžu dovaríme. Podávame ako prílohu k mäsu. Keď chceme hlavné jedlo môžeme posypať strúhaným parmezánom.

Špenátový koláč
potrebujeme – lístkové cesto, špenátové listy, syr feta /alebo podobný/, vajíčko
postup – špenátové listy sparíme /dáme do cedníka a zalejeme cca 1,5 litrom vriacej vody/ a necháme odkvapkať. V mise zmiešame so syrom feta. Lístkové cesto rozvaľkáme, naplníme zmesou špenátu a syra, zmotáme, dáme na plech, potrieme rozšľahaným vajíčkom a dáme piecť.

ČIERNY KOREŇ
Neznámy a zabudnutý, presne toto sa dá povedať o čiernom koreni. Voľakedy známa zelenina, v súčasnosti o nej nikto nevie. Keď sa aj náhodou v obchode objaví, zostáva nevšimnutý. Pôvodne pochádza zo Stredomoria, poznali ho aj Germáni a Kelti. Používal sa v liečiteľstve. Jeho druhý názov je Hadomor španielsky. Už podľa názvu je jasné čo sa ním liečilo. Výsledky liečby sú každému jasné. Na poštipnutie hadom sa bežne zomieralo a o more ani nehovoriac. Neskôr sa začal častejšie uplatňovať v kuchyni a obľubu získal najmä v Holandsku, Belgicku, Francúzsku a Nemecku. Medzi prvé kuchárske knihy v ktorých sa objavili recepty patrí Holandská kuchárska kniha z roku 1797 – Nieuwe vaderlandsche kookkunst. Recepty sa objavujú aj v kuchárskej knihe zakladateľa modernej francúzskej kuchyne Escoffiera z roku 1902 – Culinaire.
Čierny koreň je veľmi výživná a hodnotná zelenina. U nás je jeho pestovanie málo rozšírené . Táto dvojročná rastlina tvorí v prvom roku priamy, valcovitý 30-40 cm dlhý koreň s čiernou šupkou a bielou dužinou. V druhom roku kvitne žltými kvetmi na stopkách vysokých až 120 cm. Pri poranení vyteká z koreňa inzulín, preto je odporúčaný diabetikom. Dobre pôsobí pri reumatických ochoreniach. Má vysoký obsah draslíka – posilnenie srdcovej činnosti. Je ľahko stráviteľný a v surovom stave chutí ako orechy. Je súčasťou diét pri ochoreniach žalúdka a čriev. Obsahuje extrémne veľa vlákniny, podporuje prirodzené pohyby čriev. Pripravuje sa ako špargľa – mierne povarený so syrovou alebo bešamelovou omáčkou. Je výborný do polievok, k dusenému mäsu, pečený zapekaný. Zavára sa v slanom náleve. Sušený sa praží ako náhrada kávy. Po očistení treba dať do vody s octom alebo s citrónom.

Lievance z čierneho koreňa
potrebujeme – čierny koreň, hladkú múku, soľ, čierne mleté korenie, čierne olivy, kapary, olej
postup – čierny koreň očistíme, dáme do octovej alebo citrónovej vody a uvaríme. Keď je mäkký vyberieme ho von a rozmačkáme vidličkou. Pridáme múku, soľ, čierne mleté korenie, kapari a nakrájané čierne olivy. Všetko zmiešame a vytvoríme lievance, ktoré opečieme na rozohriatom oleji z oboch strán.

Rýchle občerstvenie – čierny koreň očistíme, dáme na chvíľu do octovej alebo citrónovej vody, obalíme v anglickej slanine a dáme na pekáč do rúry na cca 30 mimút.

Zapečený čierny koreň
potrebujeme – čierny koreň, vajíčko, smotanu, syr feta /alebo podobný/, mleté čierne korenie, soľ, tymián
postup – čierny koreň očistíme a uvaríme v octovej alebo citrónovej vode. Uvarený preložíme do zapekacej misky, pridáme niekoľko vetvičiek tymiánu a zalejeme zmesou smotany, vajíčka, soli syra, čierneho korenia. Dáme do rúry zapiecť.

Diskusia

Meno

Text

Napíšte do spodného políčka slovo: gurmantravel

Ste 717095. návštevník

Copyright © 2010 GurmanTravel.sk | Tvorba web stránok - Ján Ďuriga