Domov sipka Cestovanie sipka Grécko - Olympia a Delfy

Najnovšie

Slovinsko

03. 01. 2014

SLOVINSKO Slovinsko, krajina tri hodiny cesty od nás. Väčšina si povie, čo tam, malé pobrežie, nejaké hory a čo. Pritom je to...

Normandia II.

31. 10. 2013

NORMANDIA II. Normandia je kombináciou niekoľko sto kilometrov nádherného pobrežia vrátane pláží, kde sa vylodili spojenci v roku...

Normandia I.

31. 10. 2013

NORMANDIA 1. Narodil sa tu Viliam Dobyvateľ, Maupassant, syr Camembert a upálili tu Johanku z Arcu. Žili tu Vikingovia, Richard Levie Srdce,...

Cestovanie

Grécko - Olympia a Delfy

09. 05. 2012, 23:39
Čo nás ťahá do Grécka? Je to história? Krajina nám dala Olympiu, Delfy, Akropolu a mnoho ďalších pamiatok. Grécko v našom podvedomí stále budí pocit, že miesta sú tak známe, ako keby sme boli doma. Ľudia, ktorí častejšie navštívili Grécko, nadobudli pocit, že tam patria. Slogan na Olympijských hrách 2004 v Aténach bol „ Welcome home“. Nebol to len návrat domov pre olympijské hry samotné, ale aj návšteva miest, ktoré majú dočinenia s tým, kto sme dnes.
Povedzme si niečo o dvoch významných pamiatkach a to o Olympii a Delfách.

OLYMPIA

Všetky krajiny, obdobia majú svoje významné miesta. Pre antické Grécko to bola Olympia. Bola športovým, náboženským a kultúrnym centrom celého Grécka. Prvá zmienka o Olympii je z obdobia okolo 11.storočia pred n.l., kedy sa tu konali slávnosti boha Dia. Tieto slávnosti postupne nadobúdali na popularite. V roku 776 pred n.l. sa konali prvé Olympijské hry. Súťažilo sa v rôznych druhoch športu, prebiehali tu aj kultúrne a náboženské súťaže. Olympiáda bola každé štyri roky a na toto obdobie sa vzťahovalo všeobecné prímerie medzi gréckymi kmeňmi. Centrom Olympijských hier bola posvätná oblasť Altis. Stál tu chrám boha Dia, postavený v roku 457 pred n.l. V chráme bola socha boha Dia vysoká 13 metrov / neskôr vyhlásená jedným zo siedmich divov sveta /. Vyrobil ju Pheidias, považovaný za najnadanejšieho sochára v starovekom Grécku. Vyrobená bola chryselefantinovou metódou. Jadro tvorilo drevo, ktoré bolo obložené slonovinou a zlatými plátmi. Vedľa chrámu boha Dia stála ďalšia významná stavba, jeden z najstarších chrámov, chrám bohyne Hery. Neďaleko chrámov Dia a Hery stál olympijský štadión. Mal rozmery 212 x 29 metrov. Bežecká dráha mala dĺžku 192,7 m a bola pre 20 bežcov a zmestilo sa sem okolo 20000 divákov. Na južnej strane štadióna bolo pódium pre rozhodcov, na severnej strane bol oltár venovaný kňažke bohyne Demeter, ktorá ako jediná žena mohla sledovať zápasy. Na programe olympiády bol pôvodne len beh na 192,7 metra. Neskôr pribudli ďalšie disciplíny – beh na stredné vzdialenosti 400m , zápas, vytrvalostný beh 4,5km, jazda na koni, závod bežcov v plnej zbroji a veľmi cenený päťboj /beh, zápas, hod diskom, hod oštepom a skok do diaľky/. Odmenou za víťazstvo bol veniec z planých olív. Víťazi mali právo postaviť si svoju sochu a užívať náležité pocty vo svojej rodnej obci. Ale toto odmeňovanie netrvalo večne. Postupom času sa športovci plne profesionalizovali. V 2.storočí pred n.l. súťažili len samí profesionáli a bojovalo sa o vysoké finančné odmeny. Spolu s peniazmi prišla aj veľká korupcia, ktorá postupne zmazávala všetky pôvodné ideály. Olympijské hry skončili v roku 393. Zakázal ich kresťanský rímsky cisár Theodosius, lebo ich považoval za pohanské slávnosti. Jeho nástupci postupne nechali zbúrať všetky chrámy, posvätné miesto niekoľko krát vyplienili barbari a zasiahla aj príroda, keď sa vyliala rieka Alfios a zaniesla celý areál bahnom. Olympia zostala ukrytá až do sedemdesiatych rokov 19.storočia, keď začali s jej odkrývaním nemeckí archeológovia.
V súčasnosti patrí Olympia k svetovým top pamiatkam a ročne ju navštívi niekoľko miliónov turistov. Keď sa odosobníte od davov turistov, prežijete cestu vedúcu okolo množstva stánkov so suvenírmi a vkročíte medzi množstvo rozpadnutých stavieb, zistíte aké úžasné bolo toto antické miesto. Keď prejdete kamennou bránou na štadión predstavíte si udalosti, ktoré sa tu odohrávali. Tento pocit je umocnený pohľadom na bežeckú dráhu, po ktorej behajú mladí a aj starší turisti snažiac si pripomenúť dávnu históriu.


DELFY

Po Aténskej Akropole druhá najnavštevovanejšia archeologická lokalita Grécka. Veľa turistov prichádzajúcich do Grécka nevie nič o Delfách, jednoducho to majú naplánované cestovnou kanceláriou a tak tam idú. Ale Delfy sú niečo iné a majú aj iný význam ako len hromada kamenia, ktorých je Grécko plné. V staroveku boli Delfy považované za stred vtedy známeho sveta, za miesto, kde sa nebo a zem stretli. Bolo to miesto na zemi, kde bol človek najbližšie k bohu. Podľa mytológie boh Zeus vypustil z dvoch rôznych bodov zeme orlov, ktorí sa stretli práve na tomto mieste a tak bol vyznačený stred sveta. Ďalším dôkazom o nadprirodzenosti tohto miesta boli skalné praskliny, z ktorých vychádzali zvláštne výpary, ktoré po vdýchnutí vyvolávali extázu, pri ktorej sa vykrikovali nezrozumiteľné slová – veštecké.
Prvou veštiarňou na tomto mieste bola svätyňa bohyne Gaie a boha Poseidona. V neďalekej jaskyni sídlil syn bohyne Gaie had Pýthón, ktorého kňažky Pýthie oznamovali veštby. Pýthóna zabil boh Apollón syn boha Dia, jeho kult sem bol prenesený z Kréty. Podľa mytológie sem Apollón priplával v podobe delfína, podľa toho Delfy. V 12.storočí pred n.l. sa svätyňa stala centrom voľného združenia mestských štátov Grécka. Postupne sa Delfy stali autonómnym štátom a najvýznamnejšou svätyňou v Grécku.Veštby miestneho oracla boli považované za rozhodujúce v mnohých oblastiach ľudského života. Tisíc rokov sem po skalnatých horských chodníkoch prúdili davy pútnikov aby dostali rady vo veciach vojny, viery, lásky a obchodu. Vplyv a bohatstvo Delf rástlo a to priťahovalo mnohých vládcov, ktorý mali záujem sa ho zmocniť. Za vlády Ríma v roku 86 pred n.l. svätyňu vyplienil rímsky diktátor Sulla. Ďalším ničiteľom bol cisár Nero, ktorý bol urazený veštbou, kde mu veštkyňa predpovedala, že zavraždí svoju matku. Činnosť veštiarne definitívne skončila koncom štvrtého storočia, keď ju dal uzavrieť Byzantský cisár Theodosius, propagátor kresťanstva a bojovník proti pohanským kultom. Neďaleko vznikla obec Kastro, ktorá sa postupne rozrastala aj na územie areálu svätyne. Archeologické práce sa začali v roku 1892, keď si pozemky prenajala francúzska archeologická spoločnosť. Obyvateľov obce presvedčili /aj za pomoci armády/, aby sa presťahovali do nového mesta. V priebehu nasledujúcich rokov boli odkryté a zrekonštruované pamiatky, tak ako ich poznáme aj dnes. V roku 1990 sa spojili geológovia, archeológovia, chemici a toxikológovia a dali množstvo dôkazov o tom, že staré legendy boli v skutočnosti presné. Pri tektonických pohyboch, skutočne unikal zo štrbín skál etylén – voňavý ale psychoaktívny silný plyn, ktorý vyvoláva pocit eufórie a nehmotný vizionársky pohľad.
Archeologická lokalita je rozsiahla a má tri časti – posvätný okres, Marmariu a Kastallský prameň. Najnavštevovanejšou časťou je Apollónov chrám, kam prúdia plné autobusy turistov. Treba si obuť pevnejšiu obuv, lebo sa chodí po kameňoch a mať so sebou niečo na pitie, lebo prehliadka je dlhá.
Navštíviť Delfy sa oplatí, aby človek pocítil to, čo cítili ľudia v staroveku pri návšteve tohto miesta a to magickosť. To, že toto miesto aj po niekoľkých tisícoch rokov navštevujú milióny ľudí ročne, musí presvedčiť aj toho najväčšieho skeptika, že mágia tam je. Mnoho ľudí, ktorí odchádzajú z Delf tvrdia, že tam cítili „ niečo“. Myslím, že záleží na vnímavosti a vašom systéme viery. Mnohí veria, že duch Apollóna je stále tam a stále je k dispozícii odpovedať na otázky a poskytovať rady. Na toto všetko sa musí opýtať každý sám seba počas návštevy, pokiaľ tam nie je len preto, aby si prišiel pozrieť staré budovy, lebo to je na zozname cestovnej kancelárie.

Diskusia

Meno

Text

Napíšte do spodného políčka slovo: gurmantravel

Ste 711024. návštevník

Copyright © 2010 GurmanTravel.sk | Tvorba web stránok - Ján Ďuriga