Cestovanie

Krajina ktorá prekvapí. Stále v nás vládnu predsudky z minulých období, že Rumunsko je špinavé, prepadnú a okradnú nás tam, nemajú čo jesť, najesť sa v reštaurácii znamená skončiť minimálne v nemocnici. Treba sa tam vybrať a zistíte, že realita je iná. Krajina je plná kontrastov. Na jednej strane pekné a upravené mestá, a na druhej zaostalý vidiek.
Ako cestovať v Rumunsku.
Najlepší spôsob je autom. Buď vlastným alebo lepším riešením je auto z požičovne. Lepšie je vybrať si domácu spoločnosť, majú nižšie ceny za tých istých podmienok ako nadnárodné spoločnosti. Ortodoxní cestovatelia si môžu vybrať cestovanie vlakom. Autobusy jazdia riedko a nie spoľahlivo. Preto na zastávkach a v ich okolí uvidíte stopujúcich ľudí. Keď sa chystáte navštíviť aj odľahlé časti, je lepšie si požičať silnejšie auto. Cesty mimo hlavných trás sú v zlom stave a väčšinou nie sú asfaltové. Pri dažďoch sa rozmočia, a tak po nich prejde akurát povoz ťahaný koňmi /bežný dopravný prostriedok na vidieku/. Aj jazdenie autom má svoje úskalie a tým sú rumunskí šoféri. Keďže Rumunsko má malú sieť dialníc, celá doprava sa sústreďuje na cesty prvej triedy, ktoré sú zväčša dvojprúdové. Často sa jazdí v kolónach, lebo cesty sú zapchaté kamiónmi, ktorých je v Rumunsku veľmi veľa. Predpisy nedodržuje nikto.Stáva sa, že kolóna, ktorú vedie skupina kamiónov sa pohybuje rýchlosťou okolo 100km/h aj tam, kde je predpísaná 50km/hod. V odľahlejších dedinách je bežné, že po ceste sa premávajú kravy alebo ovce /stáda alebo jednotlivo bez pastiera/.
Ubytovanie, strava.
Toto je najväčšie a najpríjemnejšie prekvapenie. Dovolím si povedať, že služby sú na lepšej úrovni ako u nás. Pozdĺž hlavných ciest je množstvo motorestov s možnosťou ubytovania. V každom trochu väčšom meste sú hotely alebo penzióny. Skoro všade je free wifi. V reštauráciach je čisto, obsluha je príjemná, majú dobrý výber jedál /nepotrebujú relácie s takzvanými kuchárskymi hviezdami aby ich to naučili/. Prevláda domáca kuchyňa, komu to veľmi chýba,nájde aj pizzerie. Jedlo je kvalitné. Prevládajú jedlá z mäsa /kuracie, bravčové, hovädzie, teľacie/. Častou prílohou je polenta /hustá kukuričná kaša/. S vegetariánmi je to trochu horšie, ale všade majú aj niekoľko šalátov. Čo sa týka nápojov, majú rôzne domáce minerálky a iné nealkoholické nápoje ako u nás. Aj pivári si prídu na svoje, výber je dobrý /je dostať aj plzeň alebo budvar/, ale oplatí sa piť miestne, sú dobré. Víno majú kvalitné, za dobré ceny. Z destilátov prevládajú domáce brandy /volajú to koňak/, ktoré je dobré, často nalievajú 1 dcl. Popri cestách si môžete nakúpiť domáce syry /kravské alebo ovčie/, bryndzu /je veľmi dobrá/, klobásy, med, ovocné sirupy.
Čo si pozrieť.
Chcieť vidieť všetko v Transylvánii chce čas, lebo je toho veľa. Skúsim spomenúť tie najzaujímavejšie. V prvom rade je to trojica hradov, ktoré boli nedávno zvolené medzi 25 najkrajších na svete.
Hrad BRAN
Najznámejší z hradov, považovaný za Draculov hrad, aj keď Vlad Tepes /Dracula/ tu nikdy nežil. Podľa zistení v roku 1460 naňho raz zaútočil. Keď prídete k hradu, máte na výber dve možnosti. Buď pôjdete na prehliadku alebo nie. Píšem to preto, lebo hrad je veľmi navštevovaný. Vnútro hradu tvoria úzke schodištia, malé izby a úzke chodby. Veľa návštevníkov tvoria veľké skupiny turistov zo zahraničia, alebo školské výlety so svojim sprievodcom. Keď sa dostanete do závesu týchto skupín, návšteva sa vám značne predĺži. V samotnom hrade toho veľa na pozeranie nie je /prečo vysvetlím neskôr/. Hrad zvonku pôsobí mohutne a pripomína hrady z Nemecka /Nemci ho aj postavili/. Okolie hradu je jeden veľký zábavný park. Je tu množstvo stánkov so všetkým možným /samozrejme vyhráva Dracula/, atrakcie pre deti /samozrejme Dracula/. Mnoho cestovateľov tvrdí, že tam netreba chodiť. Podľa mna stojí za návštevu, aj keby len z vonku.
Trochu z histórie. Hrad bol postavený rádom Nemeckých rytierov v roku 1212 pôvodne ako pevnosť. Neskôr patril Transylvánskym Sasom /koniec 13.storočia/. Prvá zmienka už o hrade je z roku 1377, keď dal Ludovít D´Anjou občanom Brašova privilégium postaviť hrad. Neskôr hrad menil majiteľov, od konca 15.storočia tu vládli vojvodovia z Transylvánie. V roku 1920 sa na hrade usadila temperamentná a extravagantná rumunská kráľovná Mária. Kráľovná hrad zrekonštruovala do podoby, v ktorej je dnes. Od roku 1938 do 1948 hrad vlastnila princezna Ileana. Po nástupe komunistov bol hrad znárodnený, postupne opustený a neskôr zdevastovaný. V roku 1987 sa začalo s opravou, ktorá skončila v roku 1993. V roku 2009 sa po dlhoročných súdnych sporoch hrad dostal do rúk Dominica Habsburgského, syna princezny Ileany. Na protest proti tomu ministerstvo kultúry stiahlo z hradu skoro všetky exponáty /preto tam skoro nič nie je/. Nový majiteľ prichystal na hrade nové atrakcie, ako napr.premietaciu sálu, čajovňu kráľovny Márie, vo veži luxusný byt pre cudzincov /nakoniec tam ten Dracula predsa len bude strašiť - keď mu zaplatia/. V čase halloweenu je hrad určený len pre amerických a britských turistov. Americký časopis Forbes určil hrad Bran na 2.miesto medzi najdrahšími nehnuteľnosťami na svete /cena 140 mil.dolárov/.

Hrad HUNEDOARA alebo KORVÍNOVSKÝ hrad
Nachádza sa v priemyselnom a špinavom meste Hunedoara. Najväčší žijúci britský cestovateľ Sir Patrick Fermor o hrade napísal " celé to vyzerá tak neuveriteľne, tak teatrálne, že na prvý pohľad to vyzerá úplne nereálne ". Hrad je najväčšou gotickou stavbou v Rumunsku. Prvá spomienka je z roku 1278. Prvým významným majiteľom je Ján Hunyadi /Iancu de Hunedoara/, ktorý tu sídlil v rokoch 1419-1456, a prestaval sídlo na pevnosť. Ján Hunyadi bol jednou z najvýznamnejších postáv Uhorskej histórie. Bol známy bojovník proti Osmanom /prezývaný Biely rytier/. Preslávil sa mnohými víťazstvami nad Turkami, najmä v bitke pri Belehrade, keď rozbil vojská sultána Muhammada 2 /dobyvateľa Carihradu/. Dodnes je to pripomínané zvonením zvonov na poludnie. V rokoch 1457 až 1490 hrad vlastnil syn Jána Hunyadiho Matej Korvín. Asi najvýznamnejší a najpopulárnejší uhorský kráľ. Hrad mal neskôr množstvo majiteľov, ktorí urobili na hrade menšie úpravy. Najväčšiu a najvýznamnejšiu úpravu urobil princ z Transylvánie Gabriel Bethlem v 17.storočí, odvtedy sučasná podoba hradu. Hrad má 42 miestností, 2 mosty a je postavený na ploche 7000 m2. Najvýznamnejším priestorom je rytierska sála /sala cavalerilor/. Môžete navštíviť väzenie, kde bol väznený Vlad Tepes. Korvínsky hrad je z dôvodu svojho osobitého štýlu a vojenských inovácii jedinný svojho druhu na svete.

Hrad PELEŠ
Nachádza sa v meste Sinaia. Po hrade Bran druhá najnavštevovanejšia pamiatka v Rumunsku. Ročne ju navštívi niekoľko stotisíc turistov. Hrad dal postaviť v období 1873 - 1883 Hohenzollernský kráľ Carol I. Hrad navrhol nemecký architekt Wilhelm Dodderer, a to je dôvod prečo je postavený v nemeckom neo-renesančnom štýle. V rokoch 1889-1903 bol hneď vedľa postavený malý Peleš /lovecký zámok Pelisor/, podľa architekta Karola Limana, zámok je kópiou Peleša v malom. Po znárodnení komunistami prešiel do rúk štátu. V rokoch 1975 - 1990 bol pre verejnosť uzavretý, Ceausescovci ho označili za štátny palác. V súčasnosti po dohode kráľovskej rodiny a rumunskej vlády hrad zostáva navždy ako múzeum vo vlastníctve štátu. Hrad má 170 izieb, ktoré sú vyzdobené ebenom, perleťou, orechovým drevom, kožou. V zbrojnici je viac ako 4000 kusov rôznych zbraní zo 14 - 17.storočia, kompletné brnenia pre kone a jazdcov. Nachádza sa tam aj divadlo zo 60 miestami pre návštevníkov, vyzdobené v štýle Ľudovíta XIV. Hrad svojou výzdobou pôsobí neuveriteľne gýčovo /už chýbajú len sádroví trpaslíci/. V izbách je obrovské množstvo obrazov, sôch, zrkadiel, perských kobercov /na zemi aj po stenách/, brnení, nábytku, jedálenských súprav. Na zámok treba prísť skôr, lebo prehliadka trvá 2 hodiny a zatvárajú o 16,00 hod.

na záver dva klasické miestne recepty

Ciorba de burta
asi najtypickejšie rumunské jedlo. Dostanete ho všade, v horskej chate ale aj v luxusnej reštaurácii.
potrebujeme - hovädzie držky, kyslú smotanu, olej, soľ, cesnak, ocot, feferonku, bobkový list, celé čierne korenie
postup - do hrnca dáme zohriať olej, pridáme nakrájané držky, osolíme, trochu podusíme, zalejeme vodou, pridáme korenie a bobkový list a varíme. Keď sú držky uvarené, pridáme kyslú smotanu a prelisovaný cesnak, necháme prejsť varom a odstavíme. Podľa chuti pridáme ocot. Podávame s chlebom a feferonkou.

Transylvánsky guláš
potrebujeme - bravčové mäso, cibuľu, olej alebo bravčovú masť, nakrájanú zelenú papriku, soľ, mletú červenú papriku /sladkú aj štipľavú, v pomere podľa chuti/, kapustu, kyslú smotanu
postup - do hrnca dáme zohriať olej alebo masť, pridáme nakrájanú cibuľu a papriku, podusíme. Stiahneme z ohňa a pridáme mletú papriku, na kocky nakrájané mäso, soľ, premiešame a dáme variť. Podľa potreby podlievame vodou alebo vývarom. Keď je mäso skoro mäkké pridáme nakrájanú kapustu a asi desať minút varíme. Podávame s kyslou smotanou.
Keď toto jedlo varíme na halloween, podávame ho štýlovo v miskách z vydlabanej tekvice a zapíjame červeným vínom so symbolom alebo obrázkom draculu.