Cestovanie

Najznámejšou pamiatkou v tejto oblasti je Efez. Po Istanbulskej mestskej časti Sultanahmet druhá najviac navštevovaná pamiatka Turecka. Pozostatky starovekého gréckeho mesta sú denne navštevované veľkým množstvom turistov, je to poznať na veľkej komercionalizácii, platí sa za všetko. Škoda, že veľká časť vykopávok zostala neprístupná, za návštevu niektorých sa platí zvlášť a draho. Na prehliadku si vyhraďte cca. 3-4 hodiny, treba si so sebou zobrať pitie, lebo v areáli sú len dva vodovody. Nepríjemnosťou su tzv. fotografi, ktorí sa prilepia na turistov a snažia sa ich fotiť počas prehliadky. Nič príjemné, najmä keď neviete, kedy skočí pred vás a bleskne vám do tváre. Keď vyjdete von na parkovisko, tak to tam vyzerá ako u nás pred maturitami, samé tablo, fotky predávajú kus za 3 eurá.

Niečo z histórie.
Mesto bolo založené v 10.storočí pred n.l. gréckym kmeňom Iónov, ktorí prišli z Atén. Viedol ich Aténsky princ Androklos a s ním prišiel aj kult bohyne Artemis, ktorej tu neskôr postavili chrám /jeden zo siedmych divov sveta, v súčasnosti stojí jeden stĺp/. V období ďaľších rokov sa tu striedali rôzni vládcovia, ľudia žili nákladný život, trochu mimo reality. Mesto nemalo žiadne opevnenie, ani poriadnu armádu a tak sa stávalo terčom útokov rôznych kmeňov, ktoré ho drancovali. V roku 334 pred n.l. mesto obsadil Alexander Veľký, ktorý zafinancoval opravu Artemidinho chrámu do jeho poslednej podoby. V období vlády Rimanov bol Efez hlavným mestom rímskej provincie Asia. V tomto období tu vzniklo mnoho významných stavieb, ktoré môžeme obdivovať dodnes, Celsova knižnica, divadlo, Hadriánov chrám, mnoho kúpeľov a zložitý systém akvaduktov. Od roku 395 patril Efez do Byzantskej ríše. Až do 7.storočia mesto prosperovalo a bolo z neho významné centrum kresťanstva. Bolo tu veľa sochárskych dielní a výrobky sa vyvážali do celej ríše. V roku 614 Efez zničilo rozsiahle zemetrasenie, z ktorého sa už nespamätalo. To, čo zostalo, bolo ešte niekoľkokrát vyrabované Arabmi a následne sa z mesta odsťahovali aj poslední obyvatelia.

Čo môžete vidieť.
Pri prehliadke Efezu určite nevynechajte Celsovu knižnicu. Pôvodne dvojposchodová stavba postavená v rokoch 110-135 n.l. Stavba je zdobená sochami znázorňujúcimi štyri cnosti vzdelanosti /sádrové kópie, originály sú vo Viedni/. Ďaľšou významnou pamiatkou je antické divadlo. Aj keď bolo dosť necitlivo zreštaurované, je to veľkolepá stavba. Do divadla sa zmestí až 20000 divákov a je funkčné aj v súčasnosti /koncertoval tam napr. Sting/. Od divadla viedla Arkádiová cesta do prístavu. Pomenovaná bola po byzantskom cisárovi Arkádiovi. Pôvodne bolá dlhá 500m a široká 11m a bola vydláždená mramorovými platňami. V súčasnosti je zarastená trávou, kríkmi a stromami. Pri prechádzke si nenechajte ujsť veľmi obľúbenú atrakciu turistov, verejné latríny /každý sa tam fotí/, Hadriánov chrám, kúpele Scholastiky.
Neďaleko Efezu sa nachádza mesto Selcuk. Ešte pred niekoľkými rokmi nič nehovoriace, poľnohospodárske mesto sa ako zázrakom stalo jednou z najzaujímavejších turistických atrakcií. Územie, na ktorom mesto vzniklo, bolo osídlené asi v roku 2000 pred n.l., ale zaujímavé sa stalo až nástupom kresťanstva. Údajne tu žili sv.Pavol a sv.Ján a podľa posledných tvrdení tu žila Panna Mária. Je tu dom, v ktorom vraj žila. Za pamiatkami sa treba vybrať na horu Ayasoluk. Na vrchole stojí Byzantská pevnosť, ktorá je prázdna a pre verejnosť uzavretá. Do areálu pri pevnosti sa vchádza Bránou perzekúcie, na reliefe ktorej je znázornený Achilles v boji. Pod pevnosťou sa nachádzajú zvyšky baziliky sv.Jána Evangelistu. Baziliku dal postaviť v 6.storočí Byzantský cisár Justián, a bola najväčším byzantským kostolom. Do baziliky boli premiestnené pozostatky sv.Jána, ktorý tu zomrel okolo roku 100. Z areálu je krásny výhľad na okolie a na ďaľšie dve pamiatky. Na Artemidin chrám /1 stĺp/ a na mešitu Isa Bey Camii. Mešita pochádza z konca 14.storočia a dal ju postaviť Seldžucký sultán Isa Beyem I.
Asi 8km od Selcuku v horách sa nachádza dedina Sirince osídlená asi pred 600 rokmi gréckymi osadníkmi, ktorí tu začali pestovať ovocie. V roku 1923 boli v rámci výmeny obyvateľov medzi Tureckom a Gréckom vysťahovaní do Grécka a nahradili ich Turci. Aj noví obyvatelia pokračujú v pestovaní ovocia a vo výrobe ovocného vína. V dedine je množstvo reštaurácii a vinoték, kde môžete ochutnať a kúpiť ovocné víno /marhuľové, čerešňové, morušové, melónové, pomarančové, broskyňové, dulové/.
Keď hľadáte nejakú zaujímavosť mimo prímorských oblastí, treba sa vybrať do mesta Denizli asi 200km do vnútrozemia. Kúsok od mesta sa v jednom areáli nachádzajú dve zaujímavosti - traventínové terasy Pamukkale a asi najväčšie pohrebisko na svete, zvyšky antického mesta Hierapolis. Do areálu sa môžeme dostať dvoma vchodmi, začneme turistami obľúbenejším a to cez Pamukkale. Pammukale /bavlníkový hrad/ je vidieť z veľkej diaľky. Svah je pokrytý snehovo bielym traventínom. Tento prírodný jav sa vytvára asi 15000 rokov. Z oblasti tektonického zlomu vytekajú minerálne pramene, ktoré sú bohaté na vápnik. Keď voda tečie cez okraje plošiny, chladne, vylučuje sa oxid uhličitý a vápnik, vzniká niečo ako tvrdá krieda - travertín /viac o presných chemických reakciách v odbornej literatúre/. Príroda tu vytvorila bazéniky v tvare mušlí, cez ktoré preteka minerálna voda. Po travertínových terasách sa dá prechádzať, treba sa ale vyzuť /kúpanie je zakázané/. V 70. rokoch minulého storočia začali v okolí vznikať hotely, ktoré odčerpávali vodu z travertínových terás a hrozilo vyschnutie. Preto bolo Pamukkale zapísané do svetového dedičstva UNESCO a niektoré hotely museli byť zbúrané /aspoň niečo pozitívne/. O liečivosti týchto prameňov vedeli už v antických dobách a preto v 2.storočí pred n.l. Pergamský kráľ Eumen II. založil mesto. V roku 129 pred n.l. bol Hierapolis začlenený do Rímskej ríše a tešil sa veľkej obľube rímskych cisárov. V období konca Byzantskej ríše a nájazdoch arabských bojovníkov začal rýchly úpadok mesta. Skazu mesta dokončili svojím príchodom Seldžukovia okolo roku 1100, mesto zostalo opustené a zabudnuté až do roku 1957.
Čo uvidíte v areáli.
V centre areálu sa nachádza múzeum, a termálne kúpele so starovekým bazénom /vraj sa v ňom kúpala Kleopatra/, vstupné je zvlášť, je tam aj predražená reštaurácia. Za múzeom stojí Byzantská bazilika zo 6.storočia. Od parkoviska spred kúpeľov chodí mikrobus, ktorý vozí bezplatne turistov cez archeologické nálezisko. Tu začína aj cesta naprieč celým Hierapolisom. Severne stojí zachovalé rímske divadlo a ďalej sa rozprestiera najväčšia nekropola na svete. Na pozemku dlhom okolo 2km sa nachádza niekoľko tisíc hrobiek rôznehu typu.

Niečo z oblasti Lýkie - Demre - Myra
Pozostatky starovekého mesta Myra sa nachádzajú pri meste Demre. Myra bola jedným z najdôležitejších miest Lýkie. Vznik samotného mesta nie je známy. Prvá zmienka je z 1.storočia pred n.l. Najväčšími zaujímavosťami sú rímske divadlo a skalné hrobky. Hrobky sú prázdne, vykradnuté arabskými zbojníkmi, prístup je komplikovaný treba liesť po zhrdzavelých rebríkoch.
Samotné mesto Demre je zaujímavé len tým, že tu žil a zomrel biskup sv.Mikuláš /áno náš Mikuláš, ktorý nosí 6.decembra darčeky do topánok, po turecky Noel Baba/. V meste stojí kostol sv.Mikuláša, ktorý bol počas svojej histórie niekoľkokrát prestavaný. Pôvodne tu bol aj biskup pochovaný, ale talianski kupci v 11.storočí jeho pozostatky ukradli.