Domov sipka Magazín

Najnovšie

KAMUT KHORASAN

17. 07. 2014

KAMUT KHORASAN - starobylý druh pšenice, ktorý sa pestoval v starovekom Ríme a Egypte, a časom takmer upadol do zabudnutia. Dôvodom boli...

Mexiko a chilli

07. 05. 2014

MEXIKO A CHILLI Ak vo svete patrí niečo silne pripútané k sebe, tak je to určite Mexiko a chilli. Výskum ukázal, že chilli papričky boli v...

Fleur de Sel /Soľný kvet/

06. 04. 2014

Fleur de Sel, je vzácna a drahá forma morskej soli. História Fleur de Sel čiže Soľného kvetu siaha do obdobia 9.storočia, kedy sa začalo...

Magazín

Kalendár Provensálsko 2013

30. 09. 2012

Prvý produkt gurmantravelu kalendár Provensálsko 2013 je v predaji v našom novom e-shope. Kalendár priamo dostanete kúpiť na týchto miestach v Bratislave: Vinotéka Bordeaux - Sedmokráskova 1 Vinotéka Pri Modrom kostolíku - Sienkiewiczova 2 Vinotéka Dvedeci - Prešovská 38/A

0 príspevkov | čítaj viac

Výstava fotografii

12. 04. 2012

Pozývame Vás na výstavu fotografii Jany Hubinskej a Juraja Gráfela " DETI NEPÁLU ". Výstava prebieha v Hoteli APOLLO na Dulovom námestí 1 v Bratislave od 4.4.-4.7.2012.

0 príspevkov | čítaj viac

Zelenina - zabudnutá a neznáma 3.

29. 11. 2011

PAŠTRNÁK Paštrnák je rastlina, ktorá sa používala už pred naším letopočtom. Semená paštrnáka sa našli pri vykopávkach z mladšej doby kamennej na území Švajčiarska. Používal sa na jedlo, ale aj na lekárske účely. Staroveký lekár Dioscorides bol prvý, kto začal paštrnák používať na odstránenie prebytočných tekutín z tela. Rastlina má vysoký obsah minerálnych látok – draslík, vápnik, fosfor, horčík, mangán a zinok. Obsahuje éterické oleje, ktoré priaznivo vplývajú na trávenie a nervovú sústavu. Je zdrojom vitamínu C a B. Má vysokú energetickú hodnotu, obsahuje 3 krát viac sacharidov ako mrkva. Rastlina je využívaná v liečiteľstve a v homeopatii pri ochoreniach močového ústrojenstva a obličiek, zmiernenie kašľa a ako analgetikum pri žalúdočných problémoch. V oficiálnej medicíne sa používa pri povzbudení chuti k jedlu, zlepšuje tráviaci systém, normalizuje látkovú výmenu. Je vhodný pri diétach, kde treba nahradiť zemiaky. V súčasnosti sa paštrnák udomácnil po celom svete. V južnej Európe, Turecku, v strednej Ázii, na Balkáne a Kaukaze ho nájdete rásť v jeho divokej forme. U nás je stále nedocenený. Našimi predkami bol často používaný, ale príchodom zemiakov upadol do zabudnutia. Rastlina je odolná voči mrazu. Korene nahradia petržlen alebo celer. Používa sa surový aj varený, strúhaný, mixovaný, pasírovaný. Pridáva sa do dusených pokrmov, do vareného kelu, polievok, k mäsu, do nakladaných a surových šalátov a zmesí. Listy sa pridávajú do polievok, šalátov, na zemiaky, ryžu a na zdobenie. Voľakedy sa zo sušených koreňov mlela múka, z ktorej sa piekol paštrnákový chlieb tmavej farby a medovníkovej chuti. Jagnječa čorba potrebujeme – jahňacie mäso nakrájané na kocky, nakrájané papriky, nakrájanú paradajku, nakrájaný paštrnák, nakrájanú mrkvu, nakrájané zemiaky, čierne celé korenie, soľ, korenie zo sušenej zeleniny, vodu, kyslú smotanu, šťavu z citróna, olej postup – na oleji chvíľu podusíme nakrájanú papriku, paradajku, paštrnák a mrkvu. Pridáme mäso, korenie, sušenú zeleninu a zalejeme vodou. Keď začne vrieť pridáme zemiaky. Varíme na slabom ohni, pokiaľ mäso nezmäkne. Do taniera dáme kôpku kyslej smotany a zalejeme ju polievkou a dochutíme šťavou z citróna. Opečený paštrnák potrebujeme – nakrájaný paštrnák, nakrájané zemiaky, olivový olej, nakrájanú cibuľu, soľ, mletú papriku, mleté čierne korenie postup – v hrnci privedieme do varu vodu, pridáme paštrnák a zemiaky, varíme do mäkka, scedíme. Na panvici zohrejeme olej, pridáme cibuľu, paštrnák a zemiaky, osolíme, okoreníme, posypeme mletou paprikou a opekáme do zlatista. STOPKATÝ CELER Stopkatý celer je typickou zeleninou v Stredomorí, v západnej Európe a veľkú obľubu si našiel v Amerike. U nás takmer neznámy, si svoju obľubu získava len pomaly. Prvá zmienka o rastline je zo 17.storočia z Talianska. Má veľmi nízky obsah kalórii. Pre vysoký obsah výživných látok je výbornou diétnou zeleninou a súčasťou zdravej stravy. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Je zdrojom bielkovín, vlákniny, vitamínov B1 a B2, karotenu, draslíka, sodíka, vápnika, fosforu, železa, horčíka. Jeho špecifickú chuť a vôňu vytvára étericky olej. Posilňuje činnosť ľadvín. Je vhodný pri reumatizme, artritíde a dne. Pri nervových slabostiach znižuje množstvo stresových hormónov a tým upokojuje nervy. V kuchyni je veľmi obľúbený, lebo sa dá spotrebovať celý. Konzumujeme ho radšej čerstvý ako varený. Vhodný je do rôznych šalátov. Veľmi dobrý je s rôznymi druhmi syrov. Používať sa dá aj ako príloha k mäsám. Stopkatý celer môžeme variť, dusiť, restovať, zapekať alebo grilovať. Pri varení morských plodov vám pomôže zmierniť rybí zápach, stačí pridať pár stopiek do vody. Vňať čerstvá alebo sušená je dobrá na dochutenie polievok, šalátov alebo zálievok. V prírode voľne rastúci druh známi ako divoký celer je horký a používa sa v lekárstve. Šalát zo špenátu a stopkatého celeru potrebujeme – stopkatý celer, čerstvé listy špenátu, extra panenský olivový olej, citrónovú šťavu, soľ, mleté čierne korenie, strúhaný syr /parmezán alebo podobný/ postup – všetky prísady zmiešame a posypeme strúhaným syrom. Kuracie prsia so stopkatým celerom potrebujeme – kuracie prsia, stopkatý celer, cesnak, soľ, tymián, rozmarín, olivový olej postup – kuracie prsia nakrájame na tenké rezance. V panvici zohrejeme olej, pridáme kuracie prsia a orestujeme. Pridáme rozpučený cesnak, tymián, rozmarín a osolíme. Keď je mäso opečené pridáme stopkatý celer a cca 5 minút podusíme. Šalát Waldorf - v gastronómii známy už z 19.storočia potrebujeme – jemne nakrájaný stopkatý celer, nakrájané jablká, vlašské orechy, citrónovú šťavu, opečené na kúsky nakrájané kuracie prsia, extra panenský olivový olej postup – všetky prísady zmiešame, pokvapkáme olejom a zalejeme zálievkou, ktorú spravíme zmiešaním bieleho jogurtu, medovej horčice, majonézy, soli a mletého čierneho korenia. MEDVEDÍ CESNAK Európania používali medvedí cesnak už celé storočia. Najviac rozšírený je v strednej Európe. Pre našich predkov bol neodmysliteľnou súčasťou stravy. Veľký význam mal v stredovekej kláštornej medicíne. Príchodom nových rastlín jeho obľuba upadla. V súčasnosti sa pomaly dostáva do povedomia, ale keďže je sezónnou a divoko rastúcou rastlinou , bude asi dlho trvať, než sa stane pravidelnou súčasťou nášho jedálneho lístka. Medvedí cesnak rastie na vlhkých lúkach, v tienistých a vlhkých lužných lesoch. Mnohé lužné lesy v skorej jari pokrývajú čerstvé zelené listy medvedieho cesnaku. Listy rastliny obsahujú vitamín C, alicín a iné látky s obsahom síry, selén, vitamíny B a najmä B6. Jeho použitie je na dezinfekciu tráviaceho traktu, pri črevných ťažkostiach, pomáha pri chrípke. Upravuje krvný tlak, vyháňa črevné parazity. Toto všetky vedeli aj naši predkovia, ale aj medvede, ktoré keď sa na jar prebudia, tak si ním prečisťujú žalúdok, črevá a krv. Aj odtiaľ názov medvedí. Rastlina sa používa ako korenina. Listy sa krájajú ako pažítka, dávajú sa na chlieb, do nátierok, polievok, šalátov a jedál z mäsa. Vyrába sa z neho tinktúra, víno, likér. Listy nesušíme. Bryndzová nátierka s medvedím cesnakom potrebujeme – bryndzu, kyslú smotanu, nakrájané listy medvedieho cesnaku, mletú červenú papriku, drvenú rascu postup – všetky prísady zmiešame aby vznikla nátierka. Široké rezance s omáčkou z medvedieho cesnaku potrebujeme – široké rezance, nakrájaný medvedí cesnak, nakrájanú cibuľu, maslo, smotanu, nastrúhaný parmezán, soľ, mleté čierne korenie postup – uvaríme cestoviny. Vo veľkej panvici rozpustíme maslo, pridáme cibuľu a na miernom ohni podusíme asi 5 min. Prilejeme smotanu a privedieme do varu. Znížime teplotu a pridáme parmezán. Dochutíme soľou a korením. Pridáme rezance a na miernom ohni varíme asi 1 minútu. Na troche masla podusíme medvedí cesnak /cca 1min./ a pridáme na cestovinu. PŠENO Patrí k najstarším obilninám v Ázii a v Európe. Považuje sa za najstaršiu obilninu Slovanov. V Slovanských jazykoch má rôzne názvy: slovenčina a ruština /pšeno/, čeština /jáhly/, polština /jagly/. Príchodom ryže bolo pšeno vytlačené z jedálnych lístkov Slovanov. Pšeno je výživné a ľahko stráviteľné. Obsahuje bielkoviny /12%/, tuky /4%/, a sacharidy /68%/. Neobsahuje lepok. Má vysoký obsah železa. Spevňuje kosti. Jediná z obilnín je zásaditá a preto je vhodná pri žalúdočných problémoch spôsobených prekyslením. Má vysoký podiel kremíka a preto je vhodnou prevenciou pre zdravé zuby, nechty a vlasy. V starej čínskej medicíne sa pšeno podávalo pri ochoreniach sleziny a pankreácu. Pšeno sa dá pripraviť na rôzne spôsoby. Ako varená príloha k mäsitým jedlám /namiesto ryže/. Ako samostatné jedlo s pridaním rôznej zeleniny /namiesto rizota/, dochutené rôznymi prísadami /syr, mak, jogurt, ovocie/, ako nákyp na sladko alebo na slano. Dá sa ďalej spracovať na múku, krupicu, vločky, cestoviny. Pšenový nákyp s hubami potrebujeme – pšeno, huby /môžu byť aj sušené/, vajíčka, vodu, rohlíky, mlieko, zázvor, cesnak, soľ, mleté čierne korenie, majoránku, olej, strúhanku postup – pšeno uvaríme do mäkka podľa návodu /varí sa v pomere 1 diel pšena – dva diely vody/. Huby nakrájame /sušené namočíme do vody/. Rohlíky nakrájame a namočíme do mlieka. Huby a rohlíky zmiešame s uvareným pšenom, vmiešame vajíčka, pridáme prelisovaný cesnak, zázvor, majoránku osolíme a okoreníme. Zmes dáme do vymasteného a strúhankou vysypaného pekáča. Povrch zarovnáme a dáme piecť do vyhriatej rúry. Pšenový nákyp na sladko potrebujeme – pšeno, mlieko, cukor, trochu soli, maslo, sušené slivky, vajíčka, škoricu, olej postup – pšeno dáme variť do mlieka /pomer ako pri vode 1:2/, pridáme cukor, soľ a pomaly varíme do mäkka. Do uvarenej zmesi pridáme rozpustené maslo, sušené slivky, škoricu a premiešame. Dáme do vymasteného pekáča, zalejeme v mlieku rozšľahanými vajíčkami a na vrch dáme kúsky masla. Dáme piecť do vyhriatej rúry.

0 príspevkov | čítaj viac

Kláštor trapistov Nový Dvůr

27. 11. 2011

Ideálom mnícha je mať srdce obrátené k bohu, stále sa modliť. Dosahujeme ho len postupne a často až na konci svojho života. Krásne lúky, husté lesy, panenská príroda, sen každého milovníka prírody. V takomto prostredí sa nachádza kláštor trapistov Nový Dvůr. V kláštore postavenom medzi stromami, aby nikto nevyrušoval, ďaleko od civilizácie /najbližšie osídlenie cca 3km/, bez internetu, mobilu, televízie, rádia, v tichu, v mlčanlivosti a pri tvrdej manuálnej práci žije komunita asi 20 mníchov. Kláštor Matky Božej v Novom Dvore bol založený 20.apríla 2002 trapistami z Francúzskeho opátstva Sept – Fons. Hlavným architektom bol Angličan John Pawson, ktorý sa inšpiroval provensálskym kláštorom Le Thoronet. Kto sú trapisti? Trapisti patria do kláštornej rodiny, ktorá nasleduje životné pravidlo sv.Benedikta z Nursie, otca západného mníšstva, zakladateľa kláštorov Subiaco a Monte Cassino. Názov dostali podľa kláštora La Trapp Abbey vo Francúzsku. Hlavnou postavou bol opát Armand Jean le Bouthillier de Rance /1626-1700/, synovec kardinála Richelieu. V roku 1664 sa kláštor La Trapp pod vedením de Rance stal centrom dôkladnej reformy cisterciánskeho poriadku. Táto reforma bola inšpirovaná reformným hnutím v kláštore Citraux /1098/ neďaleko Dijonu. Trapisti slúžia bohu, bratom, tichu, modlitbe a fyzickej práci. V súčasnosti je po svete vyše sto kláštorov trapistov. Reforma predstavuje zavŕšenie dlhého hľadania usmerňovaného stále rovnakými kritériami: život v spoločenstve, samota a odlúčenie od sveta, zrieknutie sa apoštolátu, jednoduché oblečenie, jednoduchá strava, strohá architektúra, mlčanie a manuálna práca, prijímanie hostí. Mníšsky život. „Mníšsky život učí realizmu a rovnováhe: pracujete v lese, rúbete drevo, aby ste mali čím kúriť, chováte ovce, vyrábate horčicu – a tak prispievate na potreby svojej komunity. Pracujete v tichu, aby ste v srdci uchovali modlitbu, krátku invokáciu.“ Dom Samuel predstavený kláštora Matky Božej v Novom Dvore Rehoľa sv.Benedikta a cisterciánska tradícia v sebe spájajú spoločný život a nezávislosť, prácu a modlitbu, chudobu, avšak nie núdzu, ticho, priestor a prísnu samotu. Dni bratov trapistov prebiehajú stále rovnako. Deň začína o 3,00 a končí o 20,00hod. Slová sú v priebehu dňa vyrieknuté len zriedka. „Modli sa a pracuj“ povedal sv.Benedikt. Deň v kláštore začína o 3,00 hod. Po krátkej osobnej hygiene začína o 3,15 nočné oficium /matutinum/, ktoré trvá približne hodinu. Po ňom nasleduje polhodina tichej osobnej modlitby. Od 5,00 do 6,15 sa bratia venujú čítaniu /vectio divina/. O 6,15 sa komunita zhromažďuje v kapitule k čítaniu rehole. Otec predstavený kláštora sprevádza každý druhý deň rehoľu sv.Benedikta vlastným komentárom. O 6,30 nasleduje modlitba ranných chvál a svätá omša. Doba od 8,00 – 9,00 je vyhradená modlitbe alebo čítaniu. V 9,00 sa komunita schádza k dopoludňajšiemu oficiu /tercie/. Po tercii sa všetci rozchádzajú do práce. Práca je rozdelená tak, aby kláštor bol sebestačný. Sebestačnosť je jedným z hlavných rysov trapistov. V každom kláštore sa vyrába niečo iné, to zabezpečuje prísun financií na chod komunity /vyrábajú sa zaváraniny, džemy, čokoláda, kozmetika, v belgických kláštoroch sa varí svetoznáme pivo/. Mnísi v kláštore Nový Dvůr pracujú v poľnohospodárstve /chov zvierat, pestovanie ovocia a zeleniny, práca v lese s drevom, a hlavná činnosť – výroba horčice/. Horčica sa vyrába podľa starofrancúzskej receptúry, ktorú im mieša brat zo Senegalu. Vyrábajú štyri druhy horčice typu moutarde a l´ancienne. Horčica je vyrábaná v malom objeme z horčicového semienka /z Kanady/, ktoré sa namočí do octu zmiešaného s vodou /z lesov okolo kláštora/, je drvená na mlynskom kameni, pridáva sa med a moravské biele víno. Plní sa ručne do pohárov, kde niekoľko týždňov dozrieva a tak získava svoju arómu. O 12,00 sa komunita modlí poludňajšie oficium /sexta/, nasleduje spoločný obed, chvíľa odpočinku, modlitby alebo čítanie. O 14,00 sa bratia schádzajú k popoludňajšiemu oficiu /nóna/. Od nóny do nešpor, ktoré začínajú v 17,30 sa mnísi znovu venujú manuálnej práci. Čas od 17,00 – 17,30 je vyhradený osobnej modlitbe. Po nešporách nasleduje osobná modlitba a večera. Okolo 19,10 sa bratia schádzajú k spoločnému čítaniu, čistia zeleninu alebo precvičujú spev. V 19,30 sa komunita modlí záverečnú modlitbu dňa, ktorá je zakončená spevom Zdrávas královno /Salve Regina/ „ vznešenej antifony“ ako ju nazývali v stredoveku. Tento chválospev sa spieva každý večer už od 12.storočia. Okolo 20,00 dá predstavený kláštora všetkým bratom svoje požehnanie, nastáva veľké mlčanie /silentium/ a čas spánku. Mníšsky život je v prvom rade prax, nie teória. Aj keď sa každému bratovi dostáva solídneho a jeho schopnostiam prispôsobeného teologického, filozofického, jazykového vzdelania, nie je štúdium cielom samo o sebe. Čítanie Písma Svätého a ostatných kníh živí mníchovu modlitbu, dôverne ho zoznamuje s božími cestami a prehlbuje jeho znalosť človeka a dejín. Život v kláštore trapistov nie je ľahký. Pokiaľ mladý, plnoletý muž má pocit, že ho boh povolal, má možnosť skúsiť život v kláštore. Žijú v dome pre hostí, zúčastňujú sa bohoslužieb v kostole, majú k dispozícii kaplnku a knihy, jedia mlčky a pri obede počúvajú čítanie mníchov. Podieľajú sa na práci, väčšinou v kuchyni a pri upratovaní. Keď zistí, že toto je život, ktorý chce žiť, môže prísť do kláštora na dlhšie obdobie, zaradí sa do komunity a žije jej život. Celibát „Boh predsa nežiada každého človeka, aby sa zriekol manželstva. Môže však od človeka žiadať, aby miloval len jeho, nikoho iného. Odtiaľ požiadavka celibátu. Nezostáva iné než ho prijať alebo odmietnuť. A ten kto súhlasil, nech dodrží svojho sľubu.“ Dom Samuel predstavený kláštora Matky Božej v Novom Dvore Niekoľko postrehov od otca opáta Dom Patricka Oliveho z opátstva Sept – Fons o mlčaní : „To je veľká výhoda. Žiadne debaty o tom čo sme! Mlčanie nás udržuje v najkonkrétnejšom a najčistejšom realizme. Ale nie je bez úskalia. Mlčanie umožňuje snívať, premietať. Pre mnícha znamená premietanie mor. To je často prípad bojazlivých alebo uzavretých pováh. Zatiaľ čo táraj sa môže stať dobrým mlčanlivým mníchom.“ „Zahĺbenie sa do seba je jedným z hlavných nebezpečí pre kláštorný život.“ „Azkéza je dnes možno menej telesná ako predtým, ale zostáva nevyhnutná. Je to veľmi starý pojem a naša doba potrebuje znovu objaviť jeho význam. Pôst dnes stratil svoj kresťanský význam. Dostal naturalistickú povahu, obmedzil sa na zdržanlivosť. A pri tom je to očakávanie.“ Niečo na záver. Keď sa vám zdá, že mníšsky život je niečím veľkým, neobdivujte tých, ktorí ho žijú. Oni sami sú si stále vedomí svojej chudoby a toho, ako nedokonalá je ich služba bohu. Avšak slabosti a nedostatky, ktoré im boh ponechal, nielen že nepredstavujú prekážku na ceste, ktorú Pán Ježiš otvoril v ich srdci, ale niekedy sa dokonca stávajú pomocou. Niečo z kuchyne trapistov. Tanier bratov z Nového Dvora Špíz z dvoch druhov mäsa potrebujeme – teľacie mäso nakrájané na väčšie kocky, bravčové mäso nakrájané na väčšie kocky, horčicu /francúzsku horčicu typu moutarde á l´ancienne/, slnečnicový olej postup – v nádobe zmiešame horčicu s olejom. Zmes rozdelíme na polovicu. V prvej nádobe dobre premiešame zmes s teľacím mäsom. V druhej nádobe spravíme to isté s bravčovým mäsom. Necháme naložené 2 – 3 hodiny v chladničke. Napichujeme na ihly striedavo kúsky bravčového a teľacieho mäsa. Opekáme na grile alebo panvici, pokiaľ sa mäso poriadne neprepečie. Tekvicové placky potrebujeme – tekvicu, nasekanú petržlenovú vňať, nasekanú pažítku, múku, vajíčka, soľ, mleté čierne korenie, olej postup – tekvicu nastrúhame na stredne hrubom strúhadle. Necháme odkvapkať cca 2 hodiny, aby sme ju zbavili vody. V nádobe zmiešame tekvicu, petržlen, pažítku, múku, vajíčka, soľ a korenie. Na panvicu dáme trochu oleja, tekvicovú zmes, rozotrieme a opečieme z obidvoch strán. Šalát potrebujeme – kučeravý petržlen, trebuľku, pažítku, ligurček, listy horčice, roketu, kučeravý šalát, zálievku – horčicu /francúzsku horčicu typu moutarde á l´ancienne/, slnečnicový olej, soľ, mleté čierne korenie postup – všetky ingrediencie zmiešame a zalejeme zálievkou Podávame tak, že na tanier dáme špíz, placku a ozdobíme šalátom. 8.decembra 2011 sa kláštor v Novom Dvore stane opátstvom. Ďakujem bratovi Jan-Maria za príjemné prijatie v kláštore.

8 príspevkov | čítaj viac

Ste 574420. návštevník

Copyright © 2010 GurmanTravel.sk | Tvorba web stránok - Ján Ďuriga