Domov sipka Magazín

Najnovšie

KAMUT KHORASAN

17. 07. 2014

KAMUT KHORASAN - starobylý druh pšenice, ktorý sa pestoval v starovekom Ríme a Egypte, a časom takmer upadol do zabudnutia. Dôvodom boli...

Mexiko a chilli

07. 05. 2014

MEXIKO A CHILLI Ak vo svete patrí niečo silne pripútané k sebe, tak je to určite Mexiko a chilli. Výskum ukázal, že chilli papričky boli v...

Fleur de Sel /Soľný kvet/

06. 04. 2014

Fleur de Sel, je vzácna a drahá forma morskej soli. História Fleur de Sel čiže Soľného kvetu siaha do obdobia 9.storočia, kedy sa začalo...

Magazín

Bulharské víno

01. 12. 2010

Výroba vína v Bulharsku má dlhú históriu. Prvými výrobcami vína v Európe boli Trákovia na území dnešného Bulharska. Dôkazy o rituáloch, v ktorých hralo víno hlavnú úlohu sa našli v Dionyzovom chráme v starovekom tráckom meste Perperikon vo východných Rodopoch. Dionyzus bol pôvodne Trácky boh, neskôr ho začali v grécku uznávať ako boha vína. Záznamy dokazujú, že v antike existovali dva chrámy, ktoré predpovedali budúcnosť: Dionýzov a Apollonov. Dionýzov chrám pri meste Philippopolis /v súčastnosti Plovdiv/ mal väčší význam, než chrám Appollona v Delfách. V Dionýzovom chráme predpovedali budúcnosť Alexandra Veľkého. Archeologické vykopávky viedli k nájdeniu množstva zdobených nádob a mincí zobrazujúcich scény z pitia vína v živote Trákov. Prechod na kresťanstvo v 9.storočí dal nový impulz k poňatiu konzumácie vína. Kvalita vín stále rástla. Príklad z histórie hovorí príbeh, kde Gofais de Villardouainne, účastník štvtej križiackej výpravy v roku 1205, ušetril oblasť Asenovgradu pred vypálením, kvôli dobrému vínu. V 14. a 15. storočí začali vznikať prvé normy na výrobu vína, ich autormi boli mnísi z kláštorov. Nadvláda Osmanov medzi 15.a 19. storočím mala katastrofálny dopad na výrobu vína. Konzumácia vína v tomto období prežila len vďaka tomu, že to bolo považované za dôležitý aspekt kresťanskej tradície. Oslobodenie v roku 1878 našlo vinársky priemysel v relatívne dobrom stave. Podľa štatistík sa v krajine nachádzalo skoro 50000 ha viníc. Pár rokov na to, zničil mor fyloxéry veľkú časť Bulharských viníc. V období rokov 1920 - 1930 začali vznikať prvé vinárske družstvá podľa vzoru Francúzska. Po nástupe komunistov prešli všetky vinárstva do štátnych rúk a produkcia sa obmedzila len na štáty socialistického bloku. Politické zmeny v roku 1990 priniesli privatizáciu a nové naštartovanie vinárskeho priemyslu. V súčasnosti má Bulharsko viac ako 80 veľkých vinárstiev, vinohrady pokrývajú viac ako 97000 ha pôdy, krajina je druhým najväčším exportérom vína po Francúzsku. O kvalite vína v Bulharsku svedčí aj to, že mnohé vinárstva vlastnia zahraničné spoločnosti. Vinárske oblasti a pestované odrody Severný region - údolie Dunaja oblasť zahŕňa územie v povodí Dunaja na sever od pohoria Stará Planina. Táto oblasť dlhé a horúce letné obdobie a dlhé, studené zimy. Hlavnými odrodami sú z bielych Muškát Ottonel, Chardonnay, Aligote a z červených Cabernet Sauvignon, Merlot a Gamza. Najznámejšími pestovateľskými oblasťami sú Ruse, Svištov, Pavlikeni, Suhindol. Východný región - Čiernomorské pobrežie klíma v tomto regióne je zvláštna vzhľadom k silnému vplyvu Čierneho mora. Leto je dlhé a horúce, zima mierna, jeseň je dlhá s množstvom slnečných dní, čo má vplyv na vysokú hladinu cukru. V tejto oblasti dávajú prednosť bielym odrodám ako sú Dimia, Ottonel Muscat, Tramín, Rizling rýnsky a Ugni Blanc. Hlavné pestovateľské oblasti sú Targovište, Preslav, Pomorie a Burgas. Sub-balkánsky región - Údolie rúží oblasť na južných svahoch Starej Planiny, ktorá pôsobí ako prirodzená bariera pre chladné severné fronty a tým pomáha k vyššej priemernej ročnej teplote. Pestujú sa tu väčšinou červené odrody Rakatsiteli, Cabernet Sauvignon, Red Muscat, Merlot. Hlavné oblasti sú Sliven, slaviantzi. Južný región - Trácka nížina táto oblasť má miernu klímu pre pestovanie čevených odrôd Cabernet Sauvignon, Merlot, Mavrud. Hlavné oblasti sú Peruštica, Stará Zagora, Assenovgrad, Haskovo, Liubimec, Jambol. Juho-západná oblasť - údolie rieky Struma najmenšia z oblastí sa nachádza pozdĺž rieky Struma. Pestujú sa tu hlavne červené odrody Cabernet Sauvignon, Merlot a miestna odroda Shiroka Melnishka Loza. Hlavné oblasti sú Damianica, Sandanski, Petrich, Melník a Hursovo. Miestne odrody - červené Gamza - je stará miestna odroda, pestujúca sa najmä na severe. V iných krajinách je známa pod názvom Kadarka. Je to neskorá odroda, ktorá dozrieva koncom septembra a začiatkom októbra. Ak je jeseň teplá a suchá, červené vína vyrobené z Gamzy majú živú ale nie moc hustú rubínovú farbu, príjemnú chuť malín, miernu sviežosť a príjemné triesloviny. Mavrud - je stará miestna odroda, pestujúca sa len v Bulharsku, najmä v Tráckej nížine. Je neskoro zrejúca odroda, dozrieva začiatkom októbra. Vína majú sýtu rubínovú farbu, dostatok trieslovín a kyselín, príjemnú vôňu čiernych malín. Víno sa dokonale rozvíja v sudoch z dubového dreva. Misket Cherven - pestuje sa na bulharskom území od staroveku, najmä v Údolí ruží. Vhodné na pestovanie sú kopcovité, vzdušné regióny. Je najviac mrazu odolná odroda. Má príjemnú harmonickú chuť. Pamid - najstaršia miestna odroda, pestovaná už staroveku Trákmi. V minulosti bola najrozšírenejšia odroda, dnes veľmi obmedzená. Hrozno sa konzumuje najmä v čerstvom stave. Vína sú ľahké stolové pre masovú spotrebu, majú nízky obsah kyselín a nízky extrakt a to jedôvod prečo nie sú vhodné pre dozrievanie a mali by byť konzumované mladé, hneď po kvasení. Shiroka Melnishka loza - je stará miestna odroda, pestovaná od stredoveku v okolí Melnika. Je neskoro zrejúca odroda, tým získava svoje cenné vlastnosti, v mikroregióne Melník je teplá jar, horúce leto, dlhá teplá jeseň a mierna zima. Mladé vína sa vyznačujú hustou višňovou farbou, prevláda intenzívna vôňa čerešní, s typickou pikantnou trpkosťou. Víno sa rozvíja v dubových sudoch. Keď sú vína vyrobené z tejto odrody vyzreté, majú bohatú a komplexnú arómu, v ktorom je možné rozlíšiť zaujímavé nuansy tabaku a kože. Miestne odrody - biele Dimyat - pestuje sa v celej krajine, ale najrozšírenejšia je v okolí Čierneho mora. Vyrábajú sa z nej stolové vína a brandy. najčastejšie pestované medzinárodné odrody Cabernet Sauvignon - najviac pestovaná odroda v Bulharsku. Vína sa vyznačujú intenzívnou arómou čiernych ríbezlí, ostružiny a moruše, majú intenzívnu tmavo červenú farbu a dobrú hustotu. Staršie vína majú chuť čokolády a škorice. Kvalita vína sa odhalí zvyčajne po 3 - 5 rokoch. Merlot - sa pestuje po celom Bulharsku. Hrozno dozrieva v polovici septembra. V chuti mladých vín je cítiť zrelé čerešne a sušené slivky. Muškát Ottonel - pestuje sa najmä na severe a pri Čiernom mori. Hrozno sa zberá v prvej polovici septembra. Biele víno vyrobené z tejto odrody má intenzívnu chuť kvetín, pripomínajúcich fialky a pelargónie. Vína bay sa mali konzumovať, keď sú ešte mladé. Z tejto odrody sa vyrábajú veľmi dobré sladké vína. Pinot Noir - v Bulharsku je pomerne obmedzená, pestuje sa v okolí Slivenu. Mladé červené víno je popisované, ako víno s rubínovou farbou s chuťou čerešní, moruše , malín a niekedy dymu. V Bulharsku sa táto odroda vyznačuje veľkou cukornatosťou, vína majú jemnú chuť a tmavo červenú farbu. Chardonnay - v Tráckej nížine dozrieva koncom augusta na severovýchode okolo polovice septembra. Biele vína majú intenzívnu chuť tropického ovocia /melona a ananásu/. Vína sa dobre rozvíjajú v dubových sudoch. Tramín - sa pestuje na malých plochách v severovýchodnom Bulharsku. Vinič je odolný voči nízkym teplotám v zime, ale je citlivý na sucho. Suché biele vína majú chuť korenia rovnako ako kvetinovú vôňu ruže. Sauvignon blanc - pestuje sa v oblasti Čierneho mora. Je považovaná za jednu z najťažších odrôd na výrobu vína. Typická vôňa vín zo Sauvignon Blanc je vôňa sena, tropického ovocia a egreša. Chuť je sladká, jemná a veľmi harmonická. Víno by malo byť konzumované, keď je mladé. Ugni Blanc - talianska odroda rozšírená vo Francúzsku kde sa z nej vyrába koňak. V Bulharsku sa hlavne pestuje pri Čiernom mori. Je používaná najmä na výrobu destilátov. Na zdravie

31 príspevkov | čítaj viac

Grécko - olivy - olivový olej

23. 11. 2010

Olivy sa začali pestovať okolo roku 3500 pred nl na Kréte v Minoanskej dobe. V tomto období bol olivovník divokejší ako v súčastnej podobe. Po roku 2000 pred nl pestovanie olív na Kréte predstavovalo dôležitú úlohu v ekonomike ostrova. Z Kréty sa začal vývoz olivového oleja nielen na Grécku pevninu, ale aj do severnej afriky a malej ázie. Keď Rimania zabrali Grécko, výroba olivového oleja pokračovala a samotný Rimania sa zaúčali do tajomstva pestovania. Rimania zdokonalili technológie na výrobu oleja a začali ho používať aj v kozmetike. Počas Byzantskej doby bola výroba oleja veľmi významná, lebo ríša vyvážala olej do takmer polovice sveta. Veľká časť produkcie bola práca mníchov, nakoľko kláštory vlastnili veľké plochy pôdy, kde sa pestovali olivy. Olej mal osobitné postavenie v pravoslávnej cirkvy, bol symbol lásky a mieru, a nevyhnutnou súčasťou niekoľkých slávnostných obradov. Bola rozšírená viera, že olivový olej je nositeľom sily a mladosti. V starovekom Egypte, Grécku a Ríme začali olej v kozmetike a medicíne dopĺňať o aromatické byliny /fenikel, sezam, zeler, mäta, šalvia, ruža, jalovec/. V súčastnom Grécku sa olivy pestujú na 60% poľnohospodárskej pôdy. Je popredný svetový výrobca výrobkov z čiernych olív, a má viac odrôd olív než ostatné krajiny. Najväčšou oblasťou pestovania olív je prefektúra Messenia na Peloponéze a Kréta. Najviac cenená je odroda Koroneiki pochádzajúca a oblasti Messenie. Najznámejšími odrodami sú Koroneiki, Lianolia, Chondrolia, Tsounati. stupnica kvality - extra panenský olivový olej - neobsahuje viac ako 0,8% kyslosti, tvorí menej ako 10% produkcie oleja - panenský olivový olej - má kyslosť nižšiu ako 2% - čistý olivový olej - zmes rafinovaného a panenského oleja - olivový olej - zmes rafinovaného a panenského oleja s kyslosťou nie viac ako 1,5% kyslosti -lisovaný olivový olej z výliskov, zmiešaný s rafinovaným a panenským olejom, má vysoký dymový bod a je široko používaný v reštauráciach a v domácej kuchyni - rafinovaný olivový olej - olej získaný z panenského oleja rafináciou - olivivý olej na svietenie - používaný v priemysle, má dlhotrvajúce horiace schopnosti trochu štatistiky - najstarší olivovník má vraj 5000 rokov, rastie v Pano Vouves, v Kolymvari - Chania, olivovník priemerne rastie 300 až 600 rokov - pestovanie a spracovanie sa málo odlišuje od staroveku - stredomorská oblasť produkuje 99% svetovej produkcie olivového oleja - Grécko je na 3.mieste v produkcii olivového oleja po Španielsku a Taliansku - v Grécku rastie cca 130 milionov stromov olivovníka - približne 450000 gréckych rodín sa podiela na pestovaní olivovníkov a spracovaní plodov - Grécko je najväčší vývozca extra panenského oleja - gréci sú prví v spotrebe olivového oleja, spotreba je cca 16kg ročne na osobu, na Kréte je spotreba až 30kg na osobu a rok - vedecký výskum dokázal, že krétska strava je najzdravšia na svete Na záver jeden jednoduchý recept - opečený chleba osoľte a pokvapkajte extra panenským olejom, môžete potrieť rozkrojenou paradajkou alebo strúčikom cesnaku, zapiť fľaškou dobrého vína, a máte rýchlu a zdravú večeru.

31 príspevkov | čítaj viac

Grécko - Biofarma Kristallenia

19. 10. 2010

10 km od Aegia sa nachádza dedinka Chatzí. samotná dedinka by nebola až tak zaujímavá, ale sú tu dve zaujímavosti, ktoré stoja za pozornosť. Pri pohlade na dedinku, ktorá má len pár domov získate pocit, že nie ste v grécku, ale napríklad v Toskánsku. Veľa zelene a najmä všade rastúci vinič. Ale to hlavné je bio farma Kristallenia a jej taverna. Biofarma produkuje olivový olej, vinný ocot, víno/biele, rúžové, červené/. Tavernu riadi pani majiteľka spolu s troma dcérami a babkou. Všetko jedlo je varené z vlastných produktov biofarmy. Ako predjedlo ponúkajú miestne špeciality / syrový, cukinový, hubový koláč a cukinové gule /, ako hlavné jedlo ponúkajú rôzne mäsá na grile alebo zapekané so zeleninou. Všetko môžete zapiť výborným vínom vlastnej výroby. Keď obľubujete grécku domácu stravu a nachádzate sa v týchto miestach mali by ste tavernu Kristallenia navštíviť.

31 príspevkov | čítaj viac

Ste 872683. návštevník

Copyright © 2010 GurmanTravel.sk | Tvorba web stránok - Ján Ďuriga