Domov sipka Magazín

Najnovšie

KAMUT KHORASAN

17. 07. 2014

KAMUT KHORASAN - starobylý druh pšenice, ktorý sa pestoval v starovekom Ríme a Egypte, a časom takmer upadol do zabudnutia. Dôvodom boli...

Mexiko a chilli

07. 05. 2014

MEXIKO A CHILLI Ak vo svete patrí niečo silne pripútané k sebe, tak je to určite Mexiko a chilli. Výskum ukázal, že chilli papričky boli v...

Fleur de Sel /Soľný kvet/

06. 04. 2014

Fleur de Sel, je vzácna a drahá forma morskej soli. História Fleur de Sel čiže Soľného kvetu siaha do obdobia 9.storočia, kedy sa začalo...

Magazín

Zelenina - zabudnutá a neznáma 2.

03. 08. 2011

FENIKEL Fenikel pochádza zo Stredomoria. Poznali ho už starí Gréci a Rimania. Neskôr sa objavil v talianskych kláštoroch, kde ho pestovali mnísi. Odtiaľ sa dostal do zvyšku Európy a časom aj do Ameriky a Ázie. U nás je aj v súčasnosti fenikel skoro neznáma zelenina. Známe sú len semienka na varenie čaju. O liečebných účinkoch feniklu vedeli už v starovekom Grécku. Obsahuje silné antioxidačné látky. Asi najviac fascinujúce na feniklu je éterický olej anetol, ktorý znižuje zápal, chráni pečeň a bráni vzniku rakoviny. Fenikel je zároveň vynikajúcim zdrojom vitamínu C, vlákniny /znižuje hladinu cholesterolu/, kyseliny listovej, draslíka /zníženie vysokého krvného tlaku/. Rastlina feniklu sa dá v kuchyni spotrebovať celá. Hľuzy ako súčasť šalátov alebo príloha k mäsu. Stopky nakrájať a pridať do polievky alebo použiť pri dusení mäsa, listy ako korenie. Semienka pri pečení mäsa, rýb alebo ako čaj pri plynnatosti. Feniklový šalát so syrom feta potrebujeme – feniklovú hľuzu, extra panenský olivový olej, citrónovú šťavu, čierne hrozno, syr feta /alebo podobný syr/, ľadový šalát, soľ, mleté čierne korenie, čakanku postup – do misy dáme olivový olej, citrónovú šťavu a podľa chuti soľ a korenie, pridáme na tenké plátky nakrájaný fenikel a necháme 10-20 min. stáť /podľa toho, ako sme hladní/. Pridáme hrozno, nadrobený syr, nakrájanú čakanku a ľadový šalát, premiešame. Fenikel zapečený s parmezánom potrebujeme – feniklové hľuzy, maslo, mleté čierne korenie, strúhaný parmezán postup – feniklové hľuzy nakrájame na štvrťky a dáme uvariť do slanej vody, kým nezmäknú. Uvarený fenikel preložíme do zapekacej misky, pridáme maslo, posypeme mletým čiernym korením /čerstvo namletým ako vždy/, a posypeme strúhaným parmezánom. Vložíme do rúry a pečieme, pokiaľ nie je syr do zlatova. CVIKLA - ČERVENÁ REPA Cvikla je známa už tisíce rokov. Veľmi obľúbená bola v starovekom Ríme nielen pre svoju chuť, ale najmä pre liečebné účinky. Poznali ju aj naši predkovia, pre ktorých bola zdrojom vitamínov najmä v zimnom období. Cvikla obsahuje veľké množstvo látok, ktoré majú vplyv na naše zdravie. Táto zelenina je najväčším prírodným zdrojom kremíka. Kremík je dôležitý pre pevnosť väzivových tkanín, kostí a pružnosť ciev. Podporuje regeneráciu celého organizmu a preto sa o ňom hovorí ako o spomalovačovi starnutia. Varená cvikla obsahuje rozpustné vlákniny, ktoré znižujú hladinu cholesterolu. Cvikla je súčasťou diét pri ochoreniach pečene a arterosklerózy. Ďaľšou výraznou látkou je kyselina listová, ktorá má vplyv na srdce a celý kardiovaskulárny systém. Z minerálnych látok obsahuje draslík, železo, horčík, vápnik, zinok a jód. Z vitamínov sú to najmä C, E a betakarotén. Šťava zo surovej cvikly sa doporučuje pri ochoreniach rakoviny. Rastlina sa dá konzumovať celá. Môžete ju variť, piecť, údiť, zavárať, zo surovej robiť šťavu. Listy sa dajú použiť ako šalát alebo do zeleninových polievok. Kuracia polievka s cviklou potrebujeme – naporcované kura, cviklu, tekvicu, zemiaky, cibuľu, cesnak, soľ, extra panenský olivový olej, čierne korenie, bylinky podľa chuti /tymián, šalvia, ligurček, celerová vňať/, citrónová šťava, zázvor postup – cviklu nakrájame na kocky, cibuľu na štvrťky, cesnak na plátky a spolu s naporcovaným kuraťom vložíme do hrnca, osolíme, pridáme rozdrvené čierne korenie, bylinky, zalejeme vodou a dáme variť. Keď je kura skoro uvarené pridáme nakrájané zemiaky a tekvicu, nastrúhaný zázvor a dovaríme. Keď je polievka uvarená, prilejeme olivový olej a dochutíme citrónovou šťavou. Cviklový šalát s jogurtovým dressingom potrebujeme – varenú cviklu, špenátové listy, mätu, koriander, extra panenský olivový olej, ocot dressing – nízkotučný biely jogurt, rascu, cesnak, soľ, mleté čierne korenie postup – cviklu uvaríme a nakrájame podľa vôle /keď chcete zaujať, vykrojiť rôzne tvary formičkami na vianočné pečivo/, namočíme na chvíľu do octu. Prichystáme si dressing /do jogurtu pridáme rozdrvený cesnak, čerstvo mleté čierne korenie a rascu – pred použitím dať na suchú panvicu a opiecť, potom rozdrviť, dochutíme soľou. V mise zmiešame cviklu, špenátové listy, mätu, koriander a zalejeme dressingom, polejeme olivovým olejom. Údená cvikla Cviklu umyjeme, osušíme, dáme na alobal. Pridáme tymián, rozmarín. Alobal uzavrieme a spravíme do neho dierky. Dáme na gril a grilujeme 35-45min /pokiaľ nie je cvikla mäkká/. Výborné do šalátov. Môžeme robiť aj doma v rúre, ale bude chýbať vôňa dreva. ŠPENÁT Špenát som do tohto článku zaradil aj napriek tomu, že je u nás známy. Poznáme ho ako zelenú zmrazenú masu predávanú v supermarketoch. Ale rastlina nám môže ponúknuť oveľa viac. Špenát pochádza z oblasti Iránu a Afganistánu. V 11.storočí sa dostal do Španielska. Do Európy sa rozšíril v 14.storočí. Prvé recepty v ktorých sa spomína špenát sú v kuchárskej knihe z roku 1390 / Anglicko – Curye of Inglysch/. Najväčšiu popularitu zažil v prvej polovici minulého storočia. V roku 1933 bol totiž uvedený 1 zo 750 dielov o Pepkovi námorníkovi z dielne Walta Disneyho. Táto kreslená postavička získavala obrovskú silu práve konzumáciou špenátu. Rastlina obsahuje mnoho vitamínov a minerálov. Z vitamínov najviac A,E a K. Z minerálov vápnik, fosfor, draslík a železo. Práve obsah železa sa stal na dlhé roky legendou, podľa ktorej ho špenát obsahuje veľké množstvo. Chyba vznikla v roku 1870 kedy vedec E.von Wolf omylom posunul desatinovú čiarku a tým pridal špenátu 10 násobne viac železa, ako v skutočnosti má. Vo vysokej koncentrácii obsahuje karotenoidy. Má málo tuku - 90% tvorí voda. Je bohatý na bielkoviny, lutein, kyselinu listovú. Špenát sa dá konzumovať čerstvý ako šalát, varený, zapekaný, súčasť alebo náplň cesta. Vďaka školským jedálňam nepatrí špenát medzi popredné jedlá v rebríčku obľúbenosti, ale vďaka novým receptom si snáď svoju obľubu nájde. Pepek by sa potešil. Špenátová ryža potrebujeme – špenát, ryžu, soľ, cesnak, kurkumu alebo kari korenie, olivový olej, parmezán postup – do hrnca dáme olej, ryžu a orestujeme ju, zalejeme vodou /2 x toľko ako ryže/, osolíme, pridáme kurkumu alebo kari korenie a necháme variť. Keď je ryža skoro uvarená pridáme nakrájaný špenát a prelisovaný cesnak, ryžu dovaríme. Podávame ako prílohu k mäsu. Keď chceme hlavné jedlo môžeme posypať strúhaným parmezánom. Špenátový koláč potrebujeme – lístkové cesto, špenátové listy, syr feta /alebo podobný/, vajíčko postup – špenátové listy sparíme /dáme do cedníka a zalejeme cca 1,5 litrom vriacej vody/ a necháme odkvapkať. V mise zmiešame so syrom feta. Lístkové cesto rozvaľkáme, naplníme zmesou špenátu a syra, zmotáme, dáme na plech, potrieme rozšľahaným vajíčkom a dáme piecť. ČIERNY KOREŇ Neznámy a zabudnutý, presne toto sa dá povedať o čiernom koreni. Voľakedy známa zelenina, v súčasnosti o nej nikto nevie. Keď sa aj náhodou v obchode objaví, zostáva nevšimnutý. Pôvodne pochádza zo Stredomoria, poznali ho aj Germáni a Kelti. Používal sa v liečiteľstve. Jeho druhý názov je Hadomor španielsky. Už podľa názvu je jasné čo sa ním liečilo. Výsledky liečby sú každému jasné. Na poštipnutie hadom sa bežne zomieralo a o more ani nehovoriac. Neskôr sa začal častejšie uplatňovať v kuchyni a obľubu získal najmä v Holandsku, Belgicku, Francúzsku a Nemecku. Medzi prvé kuchárske knihy v ktorých sa objavili recepty patrí Holandská kuchárska kniha z roku 1797 – Nieuwe vaderlandsche kookkunst. Recepty sa objavujú aj v kuchárskej knihe zakladateľa modernej francúzskej kuchyne Escoffiera z roku 1902 – Culinaire. Čierny koreň je veľmi výživná a hodnotná zelenina. U nás je jeho pestovanie málo rozšírené . Táto dvojročná rastlina tvorí v prvom roku priamy, valcovitý 30-40 cm dlhý koreň s čiernou šupkou a bielou dužinou. V druhom roku kvitne žltými kvetmi na stopkách vysokých až 120 cm. Pri poranení vyteká z koreňa inzulín, preto je odporúčaný diabetikom. Dobre pôsobí pri reumatických ochoreniach. Má vysoký obsah draslíka – posilnenie srdcovej činnosti. Je ľahko stráviteľný a v surovom stave chutí ako orechy. Je súčasťou diét pri ochoreniach žalúdka a čriev. Obsahuje extrémne veľa vlákniny, podporuje prirodzené pohyby čriev. Pripravuje sa ako špargľa – mierne povarený so syrovou alebo bešamelovou omáčkou. Je výborný do polievok, k dusenému mäsu, pečený zapekaný. Zavára sa v slanom náleve. Sušený sa praží ako náhrada kávy. Po očistení treba dať do vody s octom alebo s citrónom. Lievance z čierneho koreňa potrebujeme – čierny koreň, hladkú múku, soľ, čierne mleté korenie, čierne olivy, kapary, olej postup – čierny koreň očistíme, dáme do octovej alebo citrónovej vody a uvaríme. Keď je mäkký vyberieme ho von a rozmačkáme vidličkou. Pridáme múku, soľ, čierne mleté korenie, kapari a nakrájané čierne olivy. Všetko zmiešame a vytvoríme lievance, ktoré opečieme na rozohriatom oleji z oboch strán. Rýchle občerstvenie – čierny koreň očistíme, dáme na chvíľu do octovej alebo citrónovej vody, obalíme v anglickej slanine a dáme na pekáč do rúry na cca 30 mimút. Zapečený čierny koreň potrebujeme – čierny koreň, vajíčko, smotanu, syr feta /alebo podobný/, mleté čierne korenie, soľ, tymián postup – čierny koreň očistíme a uvaríme v octovej alebo citrónovej vode. Uvarený preložíme do zapekacej misky, pridáme niekoľko vetvičiek tymiánu a zalejeme zmesou smotany, vajíčka, soli syra, čierneho korenia. Dáme do rúry zapiecť.

0 príspevkov | čítaj viac

Vlad Tepes - Dracula

02. 06. 2011

Mýtus, legenda, stroj na peniaze, to všetko by sa dalo povedať o historicko - románovej postave Vlada Tepesa Draculu. Kde to všetko vzniklo? Príbehy o nadprirodzených bytostiach žili v rumunskom folklóre celé storočia. Toto využil dovtedy úplne neznámy anglický spisovateľ Bram Stoker. Stoker sa ponoril do histórie, tradície a legiend Transylvánie. Jeho román vyšiel v roku 1897. Nielen hlavná postava Dracula je opradená tajomstvom, ale aj samotný román. Stoker nikdy v Rumunsku nebol, ale v jeho knihe sú opisy mnohých skutočných miest, ktoré môžete aj v súčasnosti navštíviť. Sú to miesta spojené s Vladom Tepesom, ako jeho rodné mesto Sighisoara /rodný dom dodnes stojí/, kniežací dvor v Bukurešti, kláštor Snagov /kde je podľa legendy pochovaný/, hrad Poenari považovaný za skutočný hrad Tepesa, obec Arefa, kde dodnes žijú legendy o Draculovi a samozrejme hrad Bran, ktorý je dosť autenticky zobrazený v románe. Kniha je písaná formou denníka - je to skutočný denník, stal sa tento dej, alebo jeho časť niekedy a niekomu? Nie je bez zaujímavosti, že denník presne uvádza dni, kedy bol spln, dobu kedy vychádzalo a zapadalo slnko a to v čase, kedy astrológia nebola na takejto úrovni. Román je situovaný do iného storočia, než v ktorom autor žil, nemohol teda splny a východy slnka zažiť sám. Ani jeho vzdelanie nebolo na úrovni napísania takéhoto bestseleru. Diktoval mu niekto tento príbeh, kto ho zažil? Opísal niekoho denník, ktorý sa mu dostal do rúk? Postava Draculu je skutočná a jeho legenda aj vďaka Stokerovi nesmrtelná a bude ešte dlhé desaťročia dobrým zdrojom peňazí. Niečo o hlavnej postave Vladovi Tepesovi. Vlad Tepes /1431 - 1476/. Meno Dracula ma podľa svojho otca Vlada Draculu, ktorý bol vojenský guvernér Transylvánie a členom rádu Draka /latinský názov draka je draco/, odtiaľ meno Dracula. Vlad sa narodil v roku 1431 v meste Sighisoara. Na prelome rokov 1436-1437 sa jeho otec stal Valašským kniežaťom a presťahoval sa aj s rodinou do kniežacieho paláca v Targovišti. Otec, ktorý chcel byť zadobre s Turkami, poslal syna Vlada a jeho mladšieho brata Radu k sultánovi Muradovi II. ako rukojemníkov. Pobyt v tureckom zajatí zanechal na ňom pesimistický pohľad na život. Každodenná skúsenosť s krutými popravami v Turecku zanechala na jeho ďaľšom živote silné stopy. Kruté turecké mučenie a popravovanie doviedol neskôr do absurdnej dokonalosti. V roku 1447 sa dozvedá o zavraždení otca a staršieho brata valašskými bojarmi. Za podpory silnej tureckej kavalérie a žoldnierov požičaných od Pashu Mustafu Hassana dobyl Valašsko a stal sa vládcom /1456/. Na veľkonočnú nedeľu 1459, pozatýkal všetkých bojarov na kniežacom dvore v Targovišti a obvinil ich z vraždy otca a brata. Mnoho ich aj s rodinami napichol na koly, zvyšných odvliekol do mesta Poenari, kde museli stavať nový hrad, ktorý sa stal neskôr jeho hlavným sídlom. Stáva sa z neho nepriateľ Turkov a vlastne aj všetkého živého. Zviedol niekoľko víťazných bitiek s tureckými vojskami. Odolával až do roku 1462, keď bol porazený a musel utiecť do Transylvánie, kde požiadal kráľa Mateja Korvína o pomoc. Namiesto pomoci bol zavretý a vo väzení strávil 12 rokov. Po prepustení v roku 1474 sa rozhodol znovu bojovať proti Turkom. Než sa mu podarilo získať silné vojsko, Turci vtrhli so silnou armádou do Valašska. Tepes sa im postavil s približne 4000 vojakmi. Bol porazený v decembri 1476 pri Bukurešti, kde aj zomrel. Mŕtvole Turci odťali hlavu a odniesli ako dôkaz o jeho smrti do Carihradu. Zvyšok tela je údajne pochovaný v kláštore Snagov pri Bukurešti. Ale jeho pozostatky sa tam doteraz nenašli /možno stále žije medzi nami/. Viac než čokoľvek z histórie o Draculovi sú známe jeho neľudské krutosti. Vlad Tepes mal v obľube rôzne geometrické tvary, ktoré vytváral kolmi na napichovanie. Stalo sa, že mesto, ktoré dobyl, bolo do kruhu obostavané kolmi s napichnutými zajatcami. V roku 1461 turecký sultán Muhammed II. Dobyvateľ, ktorý určite nebol precitlivený, sa vrátil do Carihradu , potom čo bol znechutený pohľadom na 20000 tureckých väzňov nabodnutých na koly pri meste Targovište. Legendárnou sa stala návšteva tureckých veľvyslancov u Vlada Tepesa. Turci si odmietli zložiť turbany, lebo im to zakazovalo ich náboženstvo, tak im ich nechal pribiť k hlavám. Vlad Tepes je dodnes uznávaný Rumunmi ako národný hrdina, ktorý eliminoval zločinnosť a nemorálne správanie v regióne. Zaviedol kódexy, ktoré chránili obyčajných tvrdo pracujúcich ľudí, tvrdo trestal saských kupcov. Zločin a korupcia prestali /veď kto by chcel byť napichnutý na kôl/, darilo sa obchodu a kultúre. Zároveň bol a aj je uznávaný pre svoje vlastenectvo. V Ceaucescovej ére sa často hralo na rumunskú nacionalistickú strunu a Vlad bol popisovaný ako pravý rumunský hrdina, ktorý dokázal odolať cudzím vojskám. Aj v súčasnosti je Dracula legendou no.1, sú o ňom točené filmy. Hrali ho také hviezdy ako Ch.Lee, B.Lugosi, Max Scheeck, Klaus Kinski, G.Oldman ale aj komici Leslie Nielsen a Eddie Murphy. Jeho podobizeň nájdete na obrovskom množstve suvenírov, oblečenia, fľašiach vína. Sú po ňom pomenované hotely, reštaurácie, jedlá. Dracula zomrel v roku 1476 - the show must go on.

1 príspevok | čítaj viac

Zelenina - zabudnutá a neznáma

10. 05. 2011

KVAKA Ako rastlina je známa cca 4000 rokov. Prvé zmienky sú od národov stredomoria. Pestovala a používala sa aj u nás, ale príchodom zemiakov a ryže skončila v zabudnutí. Ide o robustnú, nenáročnú a jednu z najľahšie pestovateľných zelenín. Kvaka je koreňová zelenina príbuzná s vodnicou, ale je menej aromatická. Je bohatá na minerálne látky, vitamíny a látky podporujúce trávenie. Poskytuje len málo energie /27 kcal - 100g/ a preto je vhodná pri redukčnej diéte, nemá skoro žiadny tuk, ale veľké množstvo vlákniny. Kvaka čistí krv od kyseliny močovej a preto je zdravá pre ľudí trpiacich dnou alebo reumou. Obsahuje množstvo minerálov ako draslík, vápnik, fosfor, vitamín C a karoten. Dá sa celá použiť na konzumáciu. Buľvu tepelne spracovať a listy použiť na šalát. Kvaka pečená s morčacím mäsom potrebujeme - očistenú kvaku, mrkvu, pór, mleté čierne korenie, rozmarín, bobkový list, soľ, cesnak, olivový olej, morčacie stehno postup - kvaku nakrájame na kocky, mrkvu na tenké kolieska a pór na asi 3cm kúsky, osolíme, okoreníme, pridáme rozmarín, bobkový list, strúčiky cesnaku /neošúpané/, olivový olej a všetko spolu zmiešame. Dáme do pekáča, navrch dáme morčacie stehno /osolené, môžeme posypať nejakou zmesou na pečenie alebo grilovanie/. Pokvapkáme olivovým olejom, pekáč prikryjeme a dáme do trúby na cca 90 minút /pokiaľ nie je mäso mäkké/. Zapečená kvaka potrebujeme - kvaku, cibuľu, syr na strúhanie, mleté čierne korenie, tymián, smotanu, vajíčka, olivový olej postup - kvaku nakrájame na kocky, pridáme nakrájanú cibuľu, nastrúhaný syr /najlepšie nejaký viacej slaný/, keď je syr málo slaný pridáme soľ, čierne korenie, tymián a zmiešame. Pekáč alebo zapekaciu misku vymastíme olivovým olejom, pridáme kvakovú zmes a zalejeme smotanou zmiešanou s vajíčkami. Zapekáme cca 45 minút. Listy kvaky môžeme použiť ako šalát alebo do talianskej polievky minestrone. VODNICA Staroveká plodina, o ktorej píše aj grécky botanik a fyzik Theophrastus /371-287 pred. n.l./. Veľmi obľúbená bola v antickom Ríme. V stredoveku bola aj u nás bežnou plodinou, o ktorej sa písalo vo všetkých herbároch. V súčasnosti je skoro úplne zabudnutá, zatiaľ čo vo Francúzsku, Anglicku a v Škandinávii je vychytenou pochúťkou. Francúzi si bez nej nevedia predstaviť svoje lahôdky ako hochepot, ouillade, poule au pot, pot au feu, boeuf a la ficelle. Vyzerá ako väčšia biela reďkovka, ale nemá štiplavú chuť. Obsahuje silicu s antibakteriálnym účinkom, steroly proti ateroskleróze, skľudňuje nervy, zlepšuje srdcovú činnosť. Má mimoriadne vysoký obsah vápnika. Kombinácia šťavy z vodnice, mrkvy a púpavy je účinný prostriedok na prevenciu a liečenie osteropózy a zubného kazu. Skoré odrody sa jedia surové alebo varené. Neskoršie odrody pred spracovaním ošúpeme. Je vynikajúca ako kaša, opekaná, dusená v zeleninových zmesiach, v polievkach. Listy sa dajú použiť ako šalát alebo do talianskej polievky minestrone. Vodnicový šalát potrebujeme - vodnicu, uhorku, cesnak, červenú cibuľu, bylinky /čerstvé podľa chuti/, extra panenský olivový olej /môže byť aj ochutený napr.bazalkový/, citrónovú šťavu, opražené píniové oriešky postup - vodnicu a uhorku nahrubo nastrúhame, pridáme nakrájanú červenú cibuľu, pretlačíme cesnak a zmiešame. Ochutíme bylinkami, pokvapkáme olivovým olejom, citrónovou šťavou, posypeme opraženými píniovými orieškami. Vodnicová kaša potrebujeme - vodnicu, červenú cibuľu, olivový olej, soľ, kôpor, kyslú smotanu postup - vodnicu nahrubo nastrúhame. Do panvice dáme zohriať olivový olej, pridáme nakrájanú červenú cibuľu a orestujeme. Pridáme nastrúhanú vodnicu, osolíme, podusíme aby sa odparila voda, primiešame kyslú smotanu, posypeme kôprom, premiešame a 2-3 minúty povaríme. Podávame ako prílohu k pečeným alebo grilovaným mäsám, alebo ako hlavné jedlo s pečenými zemiakmi. MANGOLD Jeden z ďaľších skoro zabudnutých druhov listovej zeleniny. Pochádza zo stredomoria, poznali ho už starí Gréci a Rimania. V súčasnosti je obľúbený najmä v západnej Európe /Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Švajčiarsko/ a v Chorvátsku. Mangold je lahodnou variantou špenátu a iných listových zelenín. Je bohatý na vlákniny, vápnik, horčík, železo, vitamín C, karoteny a komplexné sacharidy, ktoré sú výborným dodávateľom glukózy. Mangold odstraňuje tráviace potiaže a zbavuje črevá jedov. Znižuje hladinu krvných tukov, spevňuje kosti, posiluje imunitný systém. Má nízku energetickú hodnotu, preto je vhodný na redukčnú diétu. Poznáme dva druhy mangoldu - mangold listový - má tenšiu stopku, malé a široké listy, silno zvlnené alebo hladké. Konzumuje sa ako špenát, môže sa variť, dusiť, zapekať. Dobrý je ako príloha k aromatickým syrom alebo na prípravu šalátov. Listy sú krehké a chuťovo jemné. mangold stopkový /špargľový/ - má širšie stopky. Konzumnou časťou sú zdužnatené listové stopky a čepele. Má sladkastú, ľahko orechovú chuť /spôsobuje ju betain/. Konzumuje sa tepeľne spracovaný, dobrý je podávaný s bešamelovou omáčkou. Zapečený mangold potrebujeme - mangold, kuracie prsia, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej, cesnak, smotanu, vajíčka, strúhaný syr, muškátový orech. postup - do panvice dáme zohriať olivový olej, pridáme mangold, osolíme, okoreníme a necháme asi 5 minút podusiť. Na druhú panvicu dáme zohriať olivový olej, keď bude zohriaty, pridáme na kúsky nakrájané kuracie prsia a sprudka opečieme, osolíme. Keď budú opečené, pridáme ich k mangoldu, pridáme prelisovaný cesnak a podusíme asi 2-3 minúty. Zmes dáme do zapekacej misy. Prelejeme smotanou zmiešanou s vajíčkami, strúhaným syrom a muškátovým orieškom. Dáme na 30 minút zapiecť. Dusený mangold so syrom potrebujeme - mangold /listový aj stopkový/, vodu, cesnak, syr /feta alebo balkánsky/, olivový olej, soľ postup - do slanej vriacej vody dáme mangold, asi 4 minúty povaríme, zlejeme a necháme odkvapkať. Na panvici necháme zohriať olivový olej, pridáme na tenké plátky nakrájaný cesnak a chvíľu opečieme. Pridáme mangold, premiešame a dáme na tanier, posypeme nastrúhaným syrom. Podávame samostatne s opečeným chlebom, alebo ako zeleninovú prílohu. OKRA / IBIŠTEK JEDLÝ / Prvá zmienka je z 13.storočia z oblasti pobrežia Nílu. Je súčasťou kuchýň najmä v severnej a centrálnej Afrike, Indii, Blízkom východe, Karibiku, z Európy najmä Grécko a Turecko. Obsahuje veľké množstvo látok, ktoré sú priaznivé na zažívacie ústroje. Okra má malú energetickú hodnotu a preto je vhodná na redukčnú diétu. Obsahuje probiotickú baktériu, ktorá pomáha prirodzenej produkcii vitamínov skupiny B. Je bohatá na vlákninu, vitamíny A,C,B6 a B2, vápnik, zinok, železo a kyselinu listovú. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Konzumujú sa 3-5 dňové plody, ktoré musia byť krehké a jemné, vnútri slizovité a bez semienok. Okru v surovom stave používame do šalátov alebo so studenými omáčkami. Môžeme ju dusiť, variť, vysmážať, konzervovať. Pri varení dáme do vody trochu citrónovej šťavy aby sme zabránili rozvareniu. Mladé plody sa dajú aj sušiť a pomlieť na korenie. staršie plody môžeme upravovať ako hrášok. Pozor - pri varení nepoužívať hliníkový alebo medený riad, lebo by mohla stratiť farbu a chuť. Okra v paradajkovej omáčke potrebujeme - okru, paradajky, cibuľu, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej, petržlenovú vňať, pre milovníkov ostrého jedla chilli papričku, cesnak postup - do panvice dáme zohriať olivový olej, pridáme nakrájanú cibuľu a osmažíme ju. Pridáme okru zbavenú stopiek , na drobno nakrájané paradajky, osolíme, okoreníme, pridáme chilli, najemno nakrájaný cesnak. Zamiešame a dusíme asi 30 minút. Na záver posypeme nakrájanou petržlenovou vňaťou. Podávame s chlebom, alebo ryžou, kuskusom, bulgurom. Ryža s ibištekom potrebujeme - okru, cesnak, červenú cibuľu, červenú a zelenú papriku, tymián, chilli, sójovú omáčku, čerstvý koriander alebo petržlenovú vňať, varenú ryžu, kari korenie, olivový olej postup - nakrájame cibuľu, cesnak, okru, papriku červenú aj zelenú, chilli papričku. Na panvicu dáme zohriať olivový olej, pridáme cibuľu a cesnak a chvíľu orestujeme. Pridáme okru, papriku, chilli, tymiám, sójovú omáčku a dusíme až bude okra mäkká. Zmiešame s kari ryžou a posypeme buď čerstvým koriandrom alebo petržlenovou vňaťou.

0 príspevkov | čítaj viac

Turecko a víno

25. 12. 2010

Pestovanie hrozna má v Turecku dlhú tradíciu. Pestovalo sa už pred 3000 rokmi a to najmä v Anatolii. Za čias Osmanskej ríše sa pestovaním, výrobou vína a pitím zaoberali len nemoslimovia. V súčasnosti je na štvrtom mieste v produkcii hrozna, ale len dve percentá idú na výrobu vína, je na prvom mieste vo svete v produkcii sušených hrozienok a asi jedna pätina končí na pálenie alkoholu. Spotreba vína na jedného Turka je cca 3dcl ročne. Dnes kultúra vína začína znovu ožívať. Problémom je, že aj keď Turecko je domovom 600 - 1200 odrôd hrozna /v súčasnosti pestovaných asi 60/ stále viac sa presadzujú odrody dovezené z Európy. Turecké vinárstvo zatiaľ nie je schopné konkurovať svetu. Predajcovia často nevedia, ako víno skladovať. Turecko má niekoľko vín svetovej kvality. Z domácich odrôd sa ale vyrábajú v malých množstvách a tak náklady na výrobu sú až o 30 percent vyššie ako u dovážaných vín. Aj ceny domácich vín v obchodoch sú vysoké, dostať fľašu pod 10eur je problém. Oblasti pestovania: Trácka oblasť Najväčšia vinohradnícka oblasť sa tiahne pozdĺž Marmarského mora, pochádza odtiaľto 40 percent produkcie vína. Má mierne stredomorské podnebie ako v susednom Grécku a Bulharsku. najviac pestované odrody: biele hrozno - clairette - chardonnay - rizling rýnsky - semillon z tureckých odrôd - beylerce - yapincak - vasilaki červené hrozno - pinot noir - gamay - cinsault z tureckých odrôd - adakarasi - papazkarasi - kuntra - karalahna oblasť Egejského mora Druhá najväčšia oblasť sa tiahne pozdĺž Egejského mora, najmä v okolí mesta Izmir, predstavuje asi 20 percent produkcie vína. odrody: biele hrozno - semillon - savignon blanc - chardonnay turecká odroda - bornova misky červené hrozno - carignan - merlot - cabernet sauvignon - alicante bouschet - shiraz turecké odrody - calkarasi - veľké sladké bobule s ovocnou príchuťou, pestuje sa v horách v okolí dediny Gomce - kalecik karas - víno má rubínovú farbu, arómu červeného ovocia, vanilky, kakaa V ostatných oblastiach sa pestujú len turecké odrody. oblasť Čierneho mora biele hrozno - narince červené hrozno - okuzgozo /volské oko/, veľké bobule, suché červené víno, jasná červená farba, ovocná chuť malín, čerešní, ľahké taniny, najlepšie po 10 rokoch - bogazkere - silná aróma sušeného ovocia, fíg, korenia, tmavo červená farba, tmavomodrý odtieň oblasť centrálnej Anatólie Klimatický najnáročnejšia oblasť, väčšina vinohradov sa nachádza vo výške 1250 metrov nad morom, zima dosahuje teploty až -25 stupňov odrody: biele hrozno - emir - hasandere červené hrozno - kalecik karas - papazkarasi - dimrit oblasť Stredozemného mora odrody: biele hrozno - kabarcik - dokulgen červené hrozno - sergi karas - burdur dimriti oblasť východnej Anatólie v údolí rieky Eufrat, pri mestách Elazig, Malatya, Diyarbakir, jedna z najstarších vinárskych oblastí na svete odrody: biele hrozno - narince - kabarcik červené hrozno - okozgozu - bogazkere oblasť juhovýchodnej Anatólie odrody: biele hrozno - dokulgen - kabarcik - rumi červené hrozno - horoz karas - okuzgozu - bogazkere - sergi karas Samostatnou kapitolou vinárstva v Turecku je dedina Sirince ležiaca v horách pri Efeze južne od Izmiru. Pôvodne grécka dedina, po prvej svetovej vojna boli grécki obyvatelia vymenení za Turkov z Grécka. Sirince je jeden veľký obchod a ochutnávka vín. Dostanete tu za slušné ceny červené, biele, rúžové, suché a sladké víno. Špecialitou je výroba ovocných vín. V množstve vinární môžete ochutnať a kúpiť vína z marhule, jahôd, čerešní, moruše, melónu, pomaranča, ostružín, broskyne, dule. Dedinu sa oplatí navštíviť doobeda, neskôr je plná turistov, ktorých tu zvážajú autobusmi zo širokého okolia. Na záver dva recepty z tradičnej tureckej kuchyne, ktoré sa hodia k vínu. Turecká Musaka - nemýliť si s Gréckou potrebujeme: na kocky nakrájanú cuketu, mleté mäso /jahňacie, hovädzie, nemoslimovia môžu aj bravčové/, cesnak, cibuľu, paradajky /môžu byť aj konzervované/, mletá červená paprika, korenie/alebo zmes tureckého korenia - dostať ho na každom trhu v Turecku/, cícer, petržlenová vňať, olivový olej, soľ príprava: na olej dáme opiecť mleté mäso, pridáme soľ, korenie, mletú papriku, cibuľu a necháme chvíľu podusiť. Pridáme cuketu a paradajky a asi 5 minút povaríme, pridáme cícer, rozmačkaný cesnak a hotové jedlo posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou. Baklažán so šošovicou potrebujeme: baklažán, šošovicu, olivový olej, soľ, cibuľu, cesnak, nasekané paradajky, pradajkový pretlak, mletú papriku, melasu z granátového jablka - nemusí byť/u nás ju nezoženiete, v Turecku na každom trhu/, petržlenovú vňať príprava: baklažán nakrájame na plátky a posypeme soľou, necháme odležať, aby pustil vodu, zároveň uvaríme šošovicu do mäkka. Medzi tým v miske vytvoríme pastu z paradajok, pretlaku, cibule, cesnaku, soli, mletej papriky. Do hrnca dáme olivový olej a postupne ukladáme baklažán, šošovicu, paradajkovú pastu, ešte raz to zopakujeme a pokvapkáme olivovým olejom. Varíme na miernom ohni, pokiaľ nie je baklažán jemný, na záver posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou. Dobrú chuť !

0 príspevkov | čítaj viac

Ste 711025. návštevník

Copyright © 2010 GurmanTravel.sk | Tvorba web stránok - Ján Ďuriga