MagazínNajnovšie
KAMUT KHORASAN
17. 07. 2014KAMUT KHORASAN - starobylý druh pšenice, ktorý sa pestoval v starovekom Ríme a Egypte, a časom takmer upadol do zabudnutia. Dôvodom boli...
Mexiko a chilli
07. 05. 2014MEXIKO A CHILLI Ak vo svete patrí niečo silne pripútané k sebe, tak je to určite Mexiko a chilli. Výskum ukázal, že chilli papričky boli v...
Fleur de Sel /Soľný kvet/
06. 04. 2014Fleur de Sel, je vzácna a drahá forma morskej soli. História Fleur de Sel čiže Soľného kvetu siaha do obdobia 9.storočia, kedy sa začalo...
Magazín
VITA FOOD SCHOOL
30. 07. 2013Žijeme v uponáhľanej dobe plnej stresu, naše stravovacie návyky sú katastrofálne a populačné choroby sú v pozore, aby nás vyhubili. Preto je príjemným zistením, že tu je človek, ktorý sa rozhodol proti tomu bojovať. Dostal som ponuku zúčastniť sa pilotného kurzu Varenia bez varenia – RAW food, organizovaného Mgr.Edom Polakovičom. Tento kurz je dobrou školou pre tých, ktorí sa rozhodli niečo spraviť nielen so svojím stravovaním, ale aj životným štýlom. Zároveň aj pre tých, ktorí síce možno nič nemienia meniť, ale zaujíma ich gastronómia a radi počujú, vidia, pripravia si a ochutnajú niečo iné, než na čo boli doteraz zvyknutí. Po kurze som oslovil organizátora, nákupcu a šéfkuchára Mgr.Eda Polakoviča, aby odpovedal na niekoľko otázok o tomto projekte. Tvoj projekt je zaujímavý a nakoľko som sa zúčastnil pilotného kurzu môžem povedať, že aj originálny a odvážny. Ale ako chceš presvedčiť ľudí v krajine , kde už niekoľko desiatok rokov kraľuje fenomén rezňa, ktorý keby kandidoval za prezidenta, získa 80% hlasov, aby aspoň skúsili zmeniť svoje stravovacie návyky? Áno, máš pravdu. Avšak projekt Vita Food School nie je o radikálnej zmene stravovacích návykov typu „tu a teraz“. Je to skôr o postupnej zmene a pribúdaní zdravých jedál do jedálnička. Na druhej strane, si nemyslím, že „trend rezňa“ z minulosti tu musí pretrvávať len preto, lebo si naň všetci zvykli. Samozrejme, že ak niekto jedol 30 rokov rezne a sviečkovú raz do týždňa, potrebuje jeho telo viac času napríklad pri prechode na vegetariánsku stravu. Určite rozširovanie zdravého životného štýlu spolu so zdravým stravovaním, nemyslia sa tým nízkotučné jogurty, či nízkokalorické potraviny, súvisí s popularizáciou, edukáciou a vysvetľovaním v našej spoločnosti o úspechoch rastlinnej tepelne neupravenej stravy. Predstav nám projekt Vita Food School? Vita Food School vznikla s cieľom učiť pripravovať zdravé delikatesy plné života, ktoré sú lahodné tak pre oko ako i chuťové poháriky. My nevaríme, ale tvoríme zdravé a chutné jedlo! Snažíme sa ľuďom poskytnúť informácie širšieho kontextu, čo v praxi znamená, že v jednom balíku spolu dostanú nielen chutné recepty a know-how, ale aj rady a odporúčania z biochemického a technologického hľadiska . Vita Food School ponúka nový pohľad na jedlo a zároveň na spôsob jeho prípravy. Chceme ľudom prinášať pozitívnu energiu a zabávať ich. Drzosť v kuchyni sa vyplatí! Veľa ľudí si povie, dobre začnem sa takto stravovať, ale nevie si samostatne nastaviť zloženie potravín tak, aby dostali do tela všetky dôležité živiny, ktoré organizmus potrebuje. Tak ako začať? Všetko si vyžaduje dostatočný čas a vytrvalosť. V prvom rade je potrebné postupne znížiť príjem živočíšnych potravín, ktoré sú predispozíciou k civilizačným ochoreniam. Do jedálnička takisto treba zaradiť tepelne neupravené jedlá, ktoré sú zdrojom enzýmov, vitamínov a minerálov. Základom sú asi green smoothies. Čo si pod týmto pojmom predstaviť? Green smoothies, v preklade zelené peny, predstavujú kombináciu ovocia a listovej zeleniny vo forme mixovaných nápojov. Pričom hlavnú zložku vždy tvoria zelené listy vhodných rastlín ako špenát, kel, mangold, púpava, žihľava a pod. Listová zelenia obsahuje vo zvýšenom pomere chlorofyl, minerály ako aj ostatné nutrienty. Všetky dôležité látky sa nachádzajú v bunkách rastliny a tá je chránená pevným obalom z celulózy. Aby sme z rastliny dokázali získať všetky dôležité živiny, vrátane cenného chlórofylu, je potrebné dôkladné rozmixovanie. Bohužiaľ konzument dnešnej doby nemá čas prežúvať potravu niekoľko minút, lebo len tak by dokázal vstrebať do organizmu tieto dôležité látky. Tento spôsob stravovania sa nazýva vitariánstvo. Čo to je a prečo je zdravšie pre ľudský organizmus než náš fenomén rezeň? My nevolíme cestu úplného vitariánstva, ale skôr vita stravu. To znamená vegánstvo, vegetariánstvo s prevahou jedál bez tepelnej úpravy. Rastlinná strava v porovnaní so živočíšnymi potravinami aj z vedecky dokázateľného hľadiska jednoznačne naznačuje, že rastlinná strava je najvhodnejšou alternatívou spôsobu stravovania pre človeka. Mýty aj pod ťarchou vedeckých dôkazov postupne padajú. Pri porovnaní musíme vždy prihliadať na viacero faktorov: glykemický index potravín, ph prostredia, obsah cholesterolu a enzýmov. Pri konzumácii živočíšnej stravy prichádza k zvýšenej leukocytóze, tvorbe bielych krviniek. Takáto potrava vytvára kyslé ph v organizme, čo znamená, že organizmus musí neutralizovať toto prostredie vlastnými zdrojmi minerálov. Vedľajším produktom metabolizmu týchto živočíšnych produktov je tvorba kyseliny močovej, ktorá je pri dlhoročnom vyššom príjme predpokladom k ochoreniu známeho ako DNA. Pri rastlinnej strave sa tieto problémy nevyskytujú. V poslednej dobe sa veľa hovorí o kvalite potravín u nás a toto je stravovanie bez varenia, čiže bez tepelnej úpravy. Ako si vyberať potraviny, aby sme si boli istí, že máme skutočne kvalitu? Kvalitné potraviny sú dozreté, nie tesne pred dátumom spotreby, s tým, že výrobca alebo distribútor garantuje kvalitu potravín. Myslím, že pri rastlinách – ovocí, zelenine, orechoch a pod. je to celkom jednoduché. Kvalita týchto produktov je rozpoznateľná už na prvý pohľad – vzhľad, farba, vôňa. S tým súvisí aj ďalšia otázka, ako je to po finančnej stránke, lebo veľa ľudí preferuje lacné potraviny na úkor kvalitnejších, ale zároveň drahších. Samozrejme aj pri rastlinnej strave platí, že si treba za kvalitu priplatiť. Lacné potraviny zo zahraničia, ktoré sa objavujú v reťazcoch sú menej kvalitné v porovnaní s tými vypestovanými u nás, na území Slovenska, v našich klimatických podmienkach. Naopak, za výhodnú cenu si v supermarketoch kúpite tak akurát ovocie alebo zeleninu, ktoré sa zberajú z polí a sadov ešte nedozreté, rovnako nepoznáme podmienky transportu sem k nám na Slovensko a takéto potraviny sa nevyhnú spôsobom umelého dozrievania. Napriek tomu v mnohých prípadoch sa dá kvalitná rastlinná strava pripraviť za prijateľné vstupné náklady pri dostatočnej nutričnej hodnote. A to je napokon aj cieľom našich kurzov: príprava zdravého jedla za priaznivé ceny. Je určite lacnejšie naučiť sa správne kombinácie a chutné recepty na jednom kurze, prípadne viacero tematických z raw kuchyne ako investovať do jednej raw večere v reštaurácií 20 eur a viac na jednu osobu. Na záver, čo všetko čaká na účastníkov kurzu Vita Food School? Raw kuchyňa prináša mnoho prekvapení, že i bez použitia tradičných surovín (vajcia, mlieko, múka) sa dajú vytvoriť dobre známe jedlá z domácej (chlieb, mlieka, šamrole, nátierky) či medzinárodnej kuchyne (cheesecake, pizza). Chceme, aby samotné raw špeciality na našich kurzoch ľudí inšpirovali k príprave zdravého a chutného jedla vo svojom bežnom živote. Je príjemné počuť, keď sa klienti pochvália, že naše recepty si vyskúšali a dotvorili podľa svojich predstáv vo vlastnej kuchyni. Vita Food School prináša nový pohľad na rastlinnú stravu, ktorá nekončí pri šalátoch. Príďte sa priučiť skutočným raw kreáciam, ktoré si získajú aj vás. Na záver niekoľko receptov, ktoré si sami pripravíte a aj zjete na kurze Vita Food School. Ovsená kaša novej generácie Vždy ste túžili po ovsenej kaši s ovocím a hrozienkami, ale bez mlieka či instantných príchutí? Tu je rýchly recept na prípravu pravej ovsenej kaše a pritom „ raw“. Mimochodom vedeli ste, že ovos je zdrojom veľkého množstva proteínov, ktoré vám prídu vhod pri pravidelnej fyzickej aktivite? potrebujeme – 100g ovsa – namočeného na 24 hodín, 3 ďatle, trochu škorice na dochutenie, 150-200 ml vody /môžete použiť mandľové mlieko/, hrozienka a jablká postup – ovos naklíčime vo vode. Po 24 hodinách ho prepláchneme, usušíme a následne presunieme do mixéru. K ovosu pridáme ďatle, škoricu, vodu alebo mandľové mlieko /naučíte sa ho robiť na kurze/ a spolu všetko mixujeme až do vytvorenia hladkej masy. Kašu odporúčame podávať a nakrájanými jabĺčkami a sušenými hrozienkami. Citrónovo – cukinová polievka podávaná s feniklom potrebujeme – 250g ošúpanej a nakrájanej cukiny, 100 ml vody, 30 ml olivového oleja, 20 ml šťavy a citróna, cesnakový strúčik, za hrsť cibule, 5 ml agáve sirupu, 3g soli, mletú rascu na ozdobenie postup – cukinu, vodu, olivový olej, citrónovú šťavu, cesnak, cibuľu, agáve sirup, soľ vložíme do mixéra a vymixujeme úplne do hladka. Polievku podávame ozdobenú mletou rascou. Mango – čokoládová zmrzlina potrebujeme – 1 mango ošúpané a zmrazené, kakaový prášok, agáve sirup postup – všetky suroviny rozmixujeme do hladkého krému a podávame Viac informácií nájdete na www.vitafoodschool.sk Navštívte: www.facebook.com/gurmantravel www.facebook.com/?ref=tn_tnmn#!/groups/408785412571724/
31 príspevkov | čítaj viacZelenina - zabudnutá a neznáma 4.
06. 06. 2013REBARBORA Rebarbora je zelenina, o ktorej by sa pre jej množstvo vitamínov, kyslastú chuť a spracovanie dalo povedať, ako o prvom jarnom ovocí. Pochádza z východnej Sibíri a Mongolska. Do Európy ju doviezli arabskí obchodníci. Veľmi populárna je v Anglicku, kde sa pestuje až 60% svetovej produkcie. Za čias našich starých rodičov rástla u nás v každej záhradke. Dnes budí v supermarketoch údiv nad tým, čo to je. Vysadiť sa dá semienkami, ale naše klimatické podmienky nie sú na tento spôsob pestovania vhodné. Preto je lepšie ju sadiť tak, že si od niekoho odkopnete kus koreňa a zasadíte. Rastlina obsahuje až 90% vody, preto je nízkoenergetická a má málo vitamínu C. Obsahuje vitamín B, vápnik, draslík, horčík, mangán a vlákninu, ktorá podporuje funkciu čriev, detoxikáciu organizmu a viaže tuky. Je veľkým zdrojom kyselín a to citrónovej, jablčnej a šťavelovej. Práve pre veľké množstvo kyseliny šťavelovej by ju mali opatrne konzumovať ľudia, ktorí majú problém s ľadvinami, ľadvinovými kameňmi, žlčníkom a dnou. Z rastliny sa konzumuje stopka. Pozor, listy sa nejedia, sú jedovaté. V kuchyni sa používa ako kompót, želé, do koláčov, ako omáčka k cestovinám alebo čatní ku grilovanému mäsu. Rebarborový kompót do palaciniek alebo do jogurtu potrebujeme: rebarboru, cukor, med, mletú škoricu, pomarančovú šťavu postup: do hrnca dáme ošúpanú a nakrájanú rebarboru, cukor, med, mletú škoricu a šťavu z jedného pomaranča. Keď to začne vrieť, stihneme oheň, prikryjeme a varíme pokiaľ rebarbora nezmäkne. Podávame ako náplň do palaciniek alebo k bielemu jogurtu zmiešanému s medom. Kura s rebarborou a citrónom potrebujeme: kura, rebarboru, citrón, cibuľu, celú škoricu, soľ, mleté čierne korenie, med, kurkumu, chilli papričku, olivový olej, datle, kurací vývar alebo vodu postup: kura naporcujeme, osolíme a okoreníme. Do zohriateho hrnca dáme olivový olej a opečieme kura. Keď získa zlatavú farbu, pridáme na polmesiačiky nakrájanú cibuľu, na kolieska nakrájaný citrón, nakrájanú rebarboru, med, chilli papričku, kurkumu, škoricu a zalejeme povrch vývarom alebo vodou. Prikryjeme a na slabom ohni alebo v rúre na 150 stupňov varíme cca. 2 hodiny. Ku koncu pridáme datle bez kôstiek. Podávame s kuskusom, bulgurom alebo pšenom. CÍCER Ďalšia z rastlín, ktorú začíname znovu objavovať. Je známy viac než 5000 rokov. Veľmi populárny je vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku a Grécku. Skoro posvätný je na blízkom východe. U nás sa dá kúpiť sušený alebo sterilizovaný v konzervách. Cícer je strukovina s orieškovou alebo gaštanovou chuťou. Škoda, že je v tieni ostatných strukovín ako fazuľa alebo hrach. Obsahuje vysoké množstvo bielkovín a lecitínu, ktorý chráni srdce, znižuje cholesterol a posilňuje pamäť. Ďalej obsahuje vlákninu a minerálne látky ako draslík, horčík, fosfor, vápnik, zinok a železo. Je ľahko stráviteľný a nenadúva. Neobsahuje lepok a preto je vhodný aj pre celiatikov. Cícer má v kuchyni všestranné využitie. Používa sa do šalátov, ako príloha k mäsu, varí sa z neho polievka, robí sa múka, dá sa používať naklíčený alebo opražiť ako oriešky. V niektorých stredomorských krajinách sa pražený a mletý pridáva do kávy. Sušený pred varením treba namočiť aspoň na 10 hodín do vody. Najznámejšími pokrmami z cíceru sú Hummus a Falafel. Hummus potrebujeme: cícer, cesnak, pastu Tahini, citrón, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej, mätu na ozdobenie postup: cícer namočíme do studenej vody na min. 10 hodín. Vodu zlejeme, pridáme čistú a dáme variť. Varíme, pokiaľ nie je mäkký, pred dovarením pridáme soľ. Uvarený cícer scedíme, rozmixujeme alebo pomelieme. Pridáme sézamovu pastu Tahini, olivový olej, citrónovú šťavu, zamiešame a dochutíme soľou a čiernym korením. Pred podávaním ozdobíme mätou, keď nemáme, môže byť petržlen alebo koriander. Keď chceme dať hummusu nový rozmer pridáme pastu wasabi. Cícer s mangoldovými stopkami potrebujeme: cícer v plechovke, stopky červeného mangoldu nakrájané na 2 cm, olivový olej, cibuľu, drvené paradajky /plechovka/, pastu z červenej papriky, chilli, citrónovú šťavu, soľ, mleté čierne korenie postup: na oleji orestujeme nakrájanú cibuľu, pridáme ostatné prísady a trochu vody, varíme 8 – 10 minút na strednom ohni alebo pokiaľ nie sú stonky mäkké. Podávame s jogurtom ochuteným cesnakom a soľou a s chlebom. Bôb Ďalšia plodina, ktorá sa vytratila z nášho jedálnička. V supermarketoch ju nenájdete, sem tam na trhovisku alebo v špecializovaných bio – obchodoch. Pritom ide o jednu z najstarších plodín. Pestovali ju už pred 6500 rokmi v severnej Afrike. Odtiaľto sa rozšíril do Európy, Ázie a Ameriky. V Európe bol veľmi populárny do konca 17.storočia, ale príchodom fazule z Ameriky sa začal vytrácať. Bôb obsahuje veľa bielkovín / až 33% /, je zdrojom vlákniny, vitamínov C a E, škrobu, minerálov ako meď, draslík a fosfor. V gastronómii má široké využitie, dá sa použiť do šalátov, polievok, pyré, do rizota, cestovín a ako príloha k mäsu. Varený chutí ako pečené gaštany. Sušený musí byť pred varením namočený dlhšie / cca. 48 hodín /. Nakoľko obsahuje veľa bielkovín je vhodný pre vegetariánov, ako náhrada za mäso. Tak ako cícer ani bôb nenadúva a neobsahuje lepok. Pyré z bôbu potrebujeme: bôb, cibuľu, olivový olej, soľ, cukor, citrónovú šťavu, chilli, kôpor postup: bôb namočíme na cca. 48 hodín, zlejeme vodu. V hrnci zohrejeme olej, pridáme nakrájanú cibuľu a orestujeme ju. Pridáme bôb, zalejeme vodou a necháme variť, pokiaľ sa neodparí voda a bôb sa nerozpadá. Potom ho rozmačkáme alebo rozmixujeme, ochutíme soľou, pridáme citrónovú šťavu, chilli, olivový olej, podľa potreby cukor a pred podávaním kôpor. Ragú z mladého bôbu s cestovinou potrebujeme: mladý ošúpaný bôb, cibuľu, paradajky, zelerovú a petržlenovú vňať, bobkový list, paradajkový pretlak, soľ, mleté čierne korenie, cestoviny, olivový olej postup: na olivový olej dáme orestovať nakrájanú cibuľu, pridáme bôb, paradajky, paradajkový pretlak, zelerovú a petržlenovú vňať, bobkový list, pretlak a podlejeme vodou, osolíme a okoreníme. Dusíme na miernom ohni, pokiaľ nie je bôb mäkký. V slanej vode uvaríme cestoviny a pridáme k ragú. ČAKANKA Rastlina, ktorá sa síce objavuje v našich obchodoch, ale veľa ľudí nevie, čo to je a ako sa pripravuje. Čakanku poznali už starí Egypťania, ktorí využívali jej liečivé účinky. Rimania používali zápar z kvetov na chránenie a zlepšenie zraku. Poznáme viacej druhov čakanky. Biela čakanka – veľmi populárna najmä v Belgicku, Holandsku a Anglicku. Puky sú určené predovšetkým do šalátu. Pestuje sa podobne ako špargľa, kedy sa sadia predpestované korene a zbierajú sa puky. Ich belosť udržujú skladovaním v tmavých priestoroch. Okrem použitia do šalátov sa dá zapekať so šunkou, slaninou alebo syrom. Červená čakanka / Radicchio rosso, Treviso / Pochádza z Talianska z oblasti Trevisa. Má tmavočervené hlávky a má výrazne horkastú chuť. Obsahuje veľmi málo kalórií. Je plná vlákniny, ktorá prospieva k zdraviu tráviacej sústavy. Obsahuje vitamín B1, betakaroten, kyselinu listovú, železo, fosfor, draslík a zinok. Používa sa do miešaných šalátov alebo sa griluje ako príloha k mäsu. Čakanka šalátová listová / Endívia / Trochu sa podobá listovému šalátu, ale jej listy sú viac horké a tvrdšie. Taliani ju pridávajú do každého šalátu. Dá sa variť alebo dusiť. Čakanka obyčajná – krásny, modrý kvietok rastúci na lúkach. Už naši predkovia poznali koreň, ktorý sušili, drvili a používali ako náhradu kávy. Je chutnejšia a zdravšia, ako bezkofeínová káva a pomáha pri problémoch s trávením. Obsahuje inulín, ktorý je veľký pomocník diabetikom. Biela čakanka zapečená s mozzarellou a sušenou šunkou potrebujeme: bielu čakanku, mozzarellu, sušenú šunku, soľ, mleté čierne korenie, parmezán, olivový olej, paradajka, citrónová šťava postup: čakanku pozdĺžne rozkrojíme a dáme do vriacej vody s citrónovou šťavou, uvariť do polomäkka. Vyberieme z vody a osušíme, osolíme, okoreníme, obalíme v sušenej šunke a naukladáme na pekáč, vyložený papierom na pečenie. Nakrájame mozzarellu a naukladáme na čakanku. Navrch dáme koliesko paradajky, posypeme strúhaným parmezánom a pokvapkáme olivovým olejom. Dáme na cca. 10 minút zapiecť do rúry. Šalát s čakanky a granátového jablka potrebujeme: čakanku, granátové jablko, olivový olej, ocot balsamico, petržlenovú vňať postup: do misy nasypte semená granátového jablka. Jemne nakrájajte čakanku a pridajte do misy. Pridajte olivový olej, balsamico, petržlenovú vňať a zamiešajte.
30 príspevkov | čítaj viacLOSAR v Dunaji / Tibetský Nový rok 2140 /
12. 02. 2013Pre vyznavačov budhizmu a milovníkov Tibetu a tibetskej kultúry sa v Bratislave v KC Dunaj organizuje LOSAR oslava tibetského Nového roku: "Po úspešnom pilotnom ročníku pozývame na Losar, oslavu tibetského Nového roku (ten nadchádzajúci má číslo 2140 a je v znamení vodného hada). Tibetská kultúra bude prezentovaná rituálmi, astrologickou predpoveďou, medicínou. Predstavia sa aj rôzne meditačné školy, ktorých metódy budete môcť konkrétne zakúsiť. K dispozícii budú kontaktné informácie, knihy, ale aj zaujímavé občerstvenie, dozviete sa tiež, ako vidia Tibeťania Slovensko. Môžete sa tiež tešiť na Maoka, ktorý tu vlani rozospieval tristo ľudí, a v druhom koncerte na čarovnú Janu Andevskú, známu zo spolupráce s Thievery Corporation. A celkovo na zdieľanie pohody, pozitívnych myšlienok a pocitov. Výťažok poputuje na charitatívnu organizáciu pomáhajúcu priamo v Tibete."
32 príspevkov | čítaj viacKatari a ich doba
01. 12. 2012Dalo by sa začať ako v rozprávke, kde bolo tam bolo a zrazu sa tu objavili katari, ale v skutočnosti to bolo iné. Spočiatku to vyzeralo idylicky, ale skončilo brutálnym masakrom. Kto boli katari. Presný pôvod zatiaľ nebol dokázaný, ale pravdepodobne išlo o vetvu tzv. Manicheistov /podľa Maniho cca 216-276 n.l./ pochádzajúcich z blízkeho východu. Išlo o dualistickú náuku založenú na myšlienke, že materiálny svet bol založený zlom a duchovný dobrom. Tieto myšlienky v Európe šírili Bogomili /priatelia boha / alebo aj nazývaní Bulgari. Bola to gnostická kresťanská sekta, ktorá vznikla a prekvitala v bulharskej Trácii v 10.storočí. Po obsadení Osmanmi konvertovali na islam. Ich učenie sa rozšírilo do severného Španielska, Languedocu, Francúzska, Nemecka a Flámska. Bulgari odmietli uznávať trojjediného boha a vysviacku, popreli učenie katolíckej cirkvi o zjaveniach, o krste dieťaťa, o svätcoch a nepoškvrnenom počatí. Odvodená skupina pod menom katari začala rozkvitať v Languedocu a prakticky v celom južnom Francúzsku. Zachovalo sa veľmi málo autentických dokladov o ich živote. Vie sa o nich, že boli askéti. Ich ministri a učitelia tzv. Parféti, a tí ktorí sa dopracovali k dokonalosti, boli vegetariáni. Žili skromne, prvoradé pre nich bolo duchovné bohatstvo. Nie len muži, ale aj ženy mohli byť Parfétmi. Boli zruční remeselníci a súkenníci. V liečiteľstve pokračovali v Hippokratovom učení a to v podrobnom štúdiu tela a jeho potrieb. Ich nasledovníkom bolo dovolené jesť mäso a udržiavať pohlavný styk, nemali vysokú mienku o inštitúte manželstva a v mimoriadnych okolnostiach pripúšťali potrat. Boli dobrí diskutéri a v rozhovoroch s cirkevnými pohlavármi, ktorí sa ich snažili presvedčiť, aby sa vzdali svojho myslenia a spôsobu života, mali vždy navrch. Boli názoru, že ak je pohlavný styk prijateľný pre oboch partnerov, potom by nemal byť neprijateľný bohu. Neuznávali potrebu cirkevnej hierarchie, aby sa človek mohol spojiť s bohom. Verili v reinkarnáciu, nestavali kostoly. Nesúhlasili s hromadením pozemkov a majetku, korupciou a vyberaním desiatkov rímskou cirkvou. Považovali ženy rovné mužom. Boli úprimne presvedčení, že sa rímska cirkev postupne nielen spreneverila bohu, ale aj podľahla satanovi. Ale pre cirkev bol najväčší problém, že katari čítali a študovali bibliu. Katari sa považovali za kresťanov a riadili sa Novým zákonom podľa Jánovho evanjelia. Katarstvo ako náboženstvo priťahovalo šľachtu, ale aj teologických vzdelancov. Sympatizantmi boli aj kniežatá z Toulouse / Raymond VI. /, šľachtici z Carcassonne, Albi, Mirepoix, Beziers, dokonca dcéra grófa z Foix – Esllarmonda z Foix bola veľkňažkou. Keďže rímska cirkev v debatách s katarmi ťahala za kratší koniec, dokonca niekedy vyzerala trápne, rozhodla sa zakročiť silou. V roku 1208 pápež Inocence III. vyhlásil proti katarom križiacku výpravu. Na výpravu presvedčil aj francúzskeho kráľa Filipa Augusta, ktorého zlákali najmä majetky toulouských kniežat. Výpravu viedol arcibiskup z Narbonne a najmä nový legát cisterciánsky opát Arnaud Amaury. Ten sa preslávil svojím výrokom „ zabite ich všetkých, boh už si svojich spozná“. Stalo sa to pri dobytí mesta Beziers, kde bolo zmasakrovaných asi 20000 obyvateľov, len preto, lebo nevydali 200 katarov. Tento výrok sa stal mottom celého ťaženia, ktoré svojou brutalitou vynikalo aj nad obvyklé stredoveké pomery. Velenie neskôr prebral profesionálny normanský križiak Simon de Montfort, ktorý do roku 1213 za pomoci zverstva a teroru spolu s Falquetom z Marseilles – biskupom z Toulouse / v súčasnosti považovaný za svätého / ovládol celý Languedoc. V ďalšom období síce synovia Raymonda VI. z Toulouse získali územie naspäť, ale nemalo to dlhé trvanie. V roku 1226 kráľ Ľudovít VIII. a pápež Honorius III. vyhlásili ďalšie križiacke ťaženie. V roku 1233 ďalší pápež Gregor IX. poveril dominikánsku inkvizíciu / rád dominikánov založil Dominik Guzmán, ktorému sa síce nepodarilo presvedčiť ani jediného katara, aby sa vzdal svojej viery, ale zato dodržal svoj sľub priniesť im otroctvo a smrť, dnes je uctievaný ako sv. Dominik / záverečným riešením a úplnou genocídou katarov. V marci 1244 je dobyté hlavné sídlo katarov hrad Monségur, nekatarským bojovníkom bolo dovolené odísť, katari boli vyvraždení. V rokoch 1255-1258 padli posledné bašty , hrady Queribus a Puilaureus. Poslednou dôležitou postavou katarov bol Guilhem Bélibaste, popravený v roku 1321. Do konca 14.storočia bolo katarstvo prakticky vyhubené. Toto bol krátky opis života jednej skupiny ľudí, ktorí sa rozhodli žiť ináč a po svojom. Spôsob likvidácie katarov som neopisoval, lebo pri čítaní dostupných informácii sa mi z toho dvíhal žalúdok. Konečným výsledkom celého tohto snaženia bolo zmasakrovanie cca 500000 mužov, žien a detí. Zhodou okolností vyhubením katarov vyhasla aj rozvinutá kultúra trubadúrov. Zabití vzdelaní a znášanliví vládcovia boli nahradení pomernými barbarmi zo severného Francúzska ochotnými podriadiť sa cirkvi. Od roku 1208 sa začal teror voči obyvateľstvu Languedocu a jeho vládcom, ktorými boli Raymond VI. z Toulouse, Raymond-Roger Trancavel, Raymond Roger z Foix z prvej generácie a Raymond VII. z Toulouse, Raymond Trencavel II. a Roger Bernard II. z druhej generácie. Languedoc zažil hlboký ekonomický úpadok, až sa stal najchudobnejšou oblasťou Francúzska. Okcitánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v oblasti a ktorý bol najvyvinutejším európskym jazykom, začal upadať do miestneho nárečia, ktoré Francúzi postupne vytlačili. Languedoc bol pred križiackymi výpravami najcivilizovanejšou krajinou Európy, v ktorej sa vzdelaniu pripisovala nezvyčajne vysoká hodnota. Väčšina obyvateľov bola gramotná a svetská literatúra z miestnych zdrojov bola tam rozvinutá skôr, ako kdekoľvek inde v Európe. Kraj sa stal domovom dvorskej lásky, poézie, romantiky, rytierstva a trubadúrov. Toto všetko sú overené a zdokumentované informácie. Na záver trochu bulváru. Podľa legendy sa v predvečer pádu hradu Montségur spustili po skalnej stene štyria muži a unikli cez priesmyk Col de la Peyre a z jaskyne odniesli katarský poklad, v ktorom mal byť aj svätý grál. O kataroch sa tvrdilo, že boli strážcovia svätého grálu a ich poklad mali neskôr prebrať templári. Čo je na tom pravdy ... Katarstvo aj v súčasnosti žije v modernej podobe aj zásluhou záujmu o zrúcaniny hradov na juhu Francúzska. V čele novodobého katarského hnutia je Parfétka , Slovenka, rodáčka z Bratislavy.
32 príspevkov | čítaj viac